Prvá koncesia na výstavbu železnice Poprad – Kežmarok – Spišská Belá bola udelená mestu Kežmarok v roku 1881, to ju však nevyužilo. V roku 1883 získala povolenie na stavbu železnice z Popradu do Kežmarku firma Siemens – Halske, ktorá ju chcela postaviť ako elektrifikovanú. Vypracovala aj príslušné plány a na výstavby získala i 150 000 zl. Narazila však na nezáujem občanov Kežmarku, ktorí mali námietky proti trasovaniu železnice medzi Strážkami a Spišskou Belou i proti očakávanej zdĺhavej výstavbe. Obyvatelia nedôverovali ani možnosti železnicu hospodárne prevádzkovať. Do diskusií sa zapojila aj popradská mestská rada, ktorá mala záujem na výstavbe železnice medzi Popradom a Starým Smokovcom a všetky ostatné návrhy brzdila a oddaľovala. Koncesia na výstavbu a prevádzku parnej železnice od stanice KBŽ v Poprade do Kežmarku bola nakoniec udelená nariadením MD č. 24552/87.IX.17 dr. Gregorovi Tátraymu a Karolovi Kostenszkému, ktorí potom výstavbu trate aj viedli. Na trati dlhej 13,2 km boli postavené názypy vysoké až 7 m. 4 drevené mosty s dĺžkou nad 10 m, 1 výpravná budova, 4 sklady tovaru, 1 remíza pre rušne a 17 úrovňových priecestí. Jej stavba trvala iba 7 mesiacov a stála 770 000 K. Prevádzka na nej sa začala 18.12.1889.

V prvých rokoch viedli prevádzku železnice koncesionári vo vlastnej réžii, 1.7.1893 bolo však rozhodnuté o prevzatí prevádzky spoločnosťou KBŽ. Frekvencia vlakovej dopravy nebola spočiatku príliš vysoká; jazdili tu dva páry vlakov denne. Na železnici slúžili 2 rušne, vyrobené v roku 1884 lokomotívkou Budapest (výr. č. 94 a 95), pôvodne určené pre Uhorskú severovýchodnú železnicu. KBŽ ich neskôr zaradila do triedy X (ČSD 200.2).

© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.