Koncesiu na výstavbu železnice zo Spišskej Belej, resp. z niektorého miesta trate miestnej železnice Kežmarok – Spišská Belá do Podolínca získali nariadením MO č. 28481/93.IV.19 splnomocnenci spoločnosti pre výstavbu tejto železnice Vendelín Faykiss a dr. Karol Csáky. Spoločnosť uvažovala o predĺžení železnice až k zemskej hranici, resp. o jej napojení na trať Prešov – Orlov, zámer sa však nepodarilo uskutočniť.

Trať viedla údolím rieky Poprad, väčšinou na násypoch vysokých 3 až 5 m. Jedinou významnejšou stavbou na 11,2 km dlhej železnici bol 30 m dlhý oceľový most cez rieku Poprad. Stavebné náklady dosiahli čiastku 900 000 K.

Železnica mala 4 stanice s výpravnými budovami, 1 čakárenským prístreškom, 4 skladmi a 3 strážnymi stanovišťami. V Podolínci bola umiestnená rušňová remíza. Trať križovalo 12 nechránených úrovňových priecestí. Prevádzka na nej sa začala 10.12.1893.

© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.