Prvý návrh na výstavbu železnice v údolí Žitavy podalo mesto Zlaté Moravce už v roku 1871. Verejnoprávna obchôdzka trate sa však uskutočnila až v roku 1891 v súvislosti s posudzovaním návrhu Valéra Smialkowského, majiteľa kúpeľol v Rajci, na výstavbu veľkej siete úzkorozchodných železníc Žilina – Rajecké Teplice – Prievidza – Zlaté Moravce – Nové Zámky a Levice – Hlohovec – Holíč. Po zamietnutí tohto návrhu bola koncesia pre výstavbu a prevádzkovanie trate s normálnym rozchodom medzi Šuranmi, Vráblami a Zlatými Moravcami udelená v roku 1893 nariadením MO č. 20091/93.IV.28 koncesionárom Štefanovi Keglevichovi, firme Soenderop a spol. a Michalovi Pollacsekovi. Dodatočná koncesia pre výstavbu a prevádzkovanie trate Zlaté Moravce – Topoľčianky bola udelená tým istým koncesionárom nariadením MO č. 36724/95.V.16 ako dodatok koncesie z roku 1893.

Na tratiach Šurany – Zlaté Moravce a Zlaté Moravce – Topoľčianky bolo 7 staníc a 2 zastávky. Vybudovalo sa 7 výpravných budov, 14 skladov, 1 remíza rušňov a 14 strážnych stanovíšť. Na trati bolo 87 mostných objektov s celkovou svetlosťou 350 m, z toho 3 najväčšie mosty s rozpätiami 15,4 a 50 m mali drevenú konštrukciu. Zo 69 úrovňových priecestí boli závorami vybavené iba dve. V súvislosti s výstavbou železnice bola rozšírená železničná stanica Šurany. Výstavba železnice stála celkom 3 234 000 K. Prevádzka na trati Šurany – Zlaté Moravce sa začala 7.9.1894 na úseku Zlaté Moravce – Topoľčianky sa jazdilo od 21.9.1895.

© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.