Vykonanie prípravných prác na výstavbu železnice z Veľkých Bielíc cez Prievidzu do Kláštora pod Znievom povolilo MD Petrovi Detrichovi už niekedy v druhej polovici 80. rokov. Koncesia však vtedy nebola udelená – dôvod bol pravdepodobne vo vlastníkovi železnice zo Šurian do Veľkých Bielíc, ktorým bola StEG, udržiavajúca s uhorským štátom stav napätého prímeria.

Koncesiu na výstavbu a prevádzku trate z Veľkých Bielíc do Prievidze napokon – po zoštátnení StEG – získala nariadením MO č. 33473/95.V.14 Uhorská stavebná spoločnosť (Magyar Épitö Részvénytársulat). Koncesia pre výstavbu ďalšieho úseku z Prievidze do Nitrianskeho Pravna bola vydaná nariadením č. 110768/908.XII.30 ako dodatok pôvodnej koncesie.

Na úseku Veľké Bielice – Prievidza sa vybudovalo 76 mostov a priepustov, pričom najdlhšími boli oceľové mosty cez rieku Nitru s dĺžkou 65 m a cez rieku Handlovú s dĺžkou 40 m. Na trati boli 3 stanice, 3 zastávky-nákladiská a 1 zastávka, postavilo sa 7 výpravných budov, 5 skladov a 1 výhrevňa. Trať s 12 strážnymi stanovišťami križovalo 52 úrovňových priecestí, z ktorých boli závorami kryté iba 3. Prevádzka na tomto 28,6 km dlhom úseku sa začala 18.4.1896. Jeho výstavba stála 2 296 000 K.

Na trati Prievidza – Nitrianske Pravno, dlhej 11,1 km, boli okrem koncovej stanice iba dve zastávky s jednoduchými čakárňami. Trať s jedným, strážnym stanovišťom križovalo 11 úrovňových priecestí bez závor. Stavebné náklady dosiahli čiastku 1 070 000 K. Prvý vlak do Nitrianskeho Pravna prišiel 31.10.1909.

V roku 1913 bola miestna železnica Veľké Bielice – Prievidza – Nitrianske Pravno poštátnená a zaradená do kmeňovej siete MÁV. Ďalšia zamýšľaná výstavba železnice z Nitrianskeho Pravna do Kláštora pod Znievom alebo Rajca sa v dôsledku vypuknutia 1. svetovej vojny neuskutočnila

© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.