Oficiálna web stránka Železnice Slovenskej republiky
[Zobrazuje sa alternatívna textová, blind friendly verzia stránky] Prejsť na grafickú verziu.


Titulok: Uhorská severozápadná miestna železnica

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na hlavné menu. Iné možnosti: Prejdi na Hlavné sekcie; Vyhľadávanie; Kontakty ŽSR; Pätičku stránky.


Už v roku 1870 vyslovil H. B. Strousberg ideu postaviť železnicu v trase Nitra – Lužianky – Leopoldov – Trnava v súvislosti s bojom o získanie koncesie na výstavbu Uhorskej severozápadnej železnice. Projekt však nebol realizovaný.

Pre výstavbu železničnej siete, obsahujúcej aj spomenuté trate, bola koncesia napokon vydaná budapeštianskej spoločnosti Ing. Júliusa Auspitza a spol. až v roku 1897 nariadením MO č. 15016/97.III.6. Spoločnosť sa zaviazala vybudovať a prevádzkovať železničnú trať medzi stanicami MÁV Nitra, Leopoldov, Trnava a Kúty s pokračovaním cez Brodské po zemskú hranicu smerom na Břeclav. Trať MÁV Nitra – Lužianky a Leopoldov – Trnava používala spoločnosť na základe peážnej zmluvy. Neskôr – na základe zákonného článku č. VI/1897 – bol nariadením MO č. 66019/98.X.14 vydaný doplnok koncesie, ktorým koncesionári získali povolenie aj na výstavbu a prevádzku vedľajšej trate Jablonica – Brezová pod Bradlom. Uhorská severozápadná miestna železnica, ktorej trate spájali Ponitrie, údolie Váhu a Malé Karpaty so severozápadnou hranicou Uhorska sa stala jednou z najvýznamnejších železníc tejto oblasti. Význam novostavanej železnice viedol k ozhodnutiu postaviť úsek Lužianky – Leopoldovs koľajnicami 34,5 km/kg podľa noriem platných pre železnicu, dovoľujúcu osové zaťaženie 16 t a rýchlosť 60 km/h. Toto rozhodnutie sa prejavilo na pomerne vysokom náklade výstavby – 11 700 000 K. V súlade so spomenutými normami bola rekonštruovaná i štátna miestna železnica Nitra – Lužianky.

Na 117,9 km dlhej železnici sa vyskytovali násypy výšky 20,2 m a zárezy hĺbky 16,4 m. Muselo sa postaviť tiež 212 mostov a priepustov, najväčší most cez Váh mal oceľovú konštrukciu a dĺžku 280 m. Na trati Trnava – Kúty bol medzi stanicami Jablonica a Smolenice prerazený tunel dĺžky 900 m. Oneskorenie pri tejto výstavbe spôsobilo, že trať bola uvádzaná do prevádzky po etapách:

  • Trnava – Smolenice a Jablonica – Kúty     14.12.1897
  • Lužianky – Hlohovec     18.12.1897
  • Hlohovec – Leopoldov     31.3.1898
  • Smolenice – Jablonica     11.6.1898
  • Jablonica – Brezová pod Bradlom     6.9.1899
  • Kúty – zem. hranica (Břeclav)     8.9.1900

 

V rámci výstavby železnice bolo postavených celkovo 13 staníc a 2 zastávky, 32 strážnych stanovíšť a 147 úrovňových priecestí. z ktorých bolo zase pomerne veľa – až 50 – vybavených závorami

© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.



Právne dokumenty

Integer aliquam elit vitae turpis sagittis varius. Proin vitae semper dui. Vestibulum sit amet massa metus. Integer semper, eros id sollicitudin bibendum

Zobraziť dokumenty