Významné a zvyčajne i ekonomicky dobre situované hlavné železnice, predovšetkým Košicko-bohumínska železnica, MÁV a StEG, uprednostňovali v tomto období železné mosty. Ostatné železničné spoločnosti – v snahe dosiahnuť najvyššiu možnú úspornosť v spravidla napätých ekonomických pomeroch – dávali prednosť lacnejším dreveným konštrukciám. Výstavba stavebne náročných klenutých kamenných mostov sa na Slovensku výrazne obmedzila. Technická realizácia drevených mostov sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím prakticky nezmenila.
Pri stavbe železných mostov sa prestali využívať predtým bežné nosníky z koľajníc. Naďalej však dominovali plnostenné plechové nosníky. Pre väčšie rozpätia sa používali priamopásové mrežové konštrukcie s úzkymi a pomerne husto rozmiestnenými diagonálnymi mrežovými prútmi (najčastejšie profilu T), používané v úprave s hornou i dolnou mostovkou. Pri mostoch s dolnou mostovkou bez priečneho vystuženia horných pásov a mostoch s hornou mostovkou sa v mrežových nosníkoch objavili výstužné zvislice. I keď v tomto období už bola známa bessemerova plávková oceľ, používalo sa pri stavbe železných mostov i naďalej osvedčené, avšak výrobne drahšie zvarkové železo.
Pre dimenzovanie mostov platila od roku 1867 úradná zaťažovacia schéma, podľa ktorej mali postavené mosty na hlavných tratiach bezpečne uniesť tri trojnápravové rušne s tendrom a osovým zaťažením 13 t, na miestnych tratiach tri štvornápravové rušne s tendrom a osovým zaťažením 10 t.
Neveľká hĺbka slovenských riek, premosťovaných v tomto období, umožňovala použiť pri budovaní základov pilierov okrem výstavby ochranných stien z pilót aj vtedy bežnú metódu zakladania v otvorených studniach. Princíp tejto metódy spočíval vo vytvorení umelého ostrova na mieste budúceho piliera, kde sa začala hĺbiť studňa. Jej steny boli vystužované postupne klesajúcou a nad hladinou neustále doplňovanou obmurovkou. Po dosiahnutí pevného základu bola takto vytvorená studňa vyplnená betónom a spolu s jednou alebo dvoma ďalšími slúžila na základ piliera.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.