Využitie nových metód zemných prác uľahčilo v tomto období aj presuny zeminy na novostavaných železničných tratiach. Technológia strateného lešenia, uplatňovaná pri sypaní veľkých názypov, sa prvý krát použila na stavbe brennerskej železnice (1860–1867). Spočívala na vybudovaní koľajovej drážky s koľajnicami, ktoré nieslo lešenie na úrovni koruny budovaného násypu a v postupnom zasypávaní tohto lešenia až do úrovne koľajníc. Zárezy boli zas stavané tzv. anglickou metódou, keď sa na úrovni budovanej železničnej pláne prerazila štola s koľajovou drážkou. Materiál nadložia sa potom nakladal do vozíkov prostým zosúvaním šachtami, prerazenými na vhodných miestach. Úsilie zlacniť výstavbu železníc viedlo pri výstavbe zárubných a oporných múrov k častejšiemu používaniu kamennej rovnaniny namiesto dovtedy bežného muriva.
Koncom 60. rokov začalo byť štrkové lôžko – dosiaľ zapúšťané do železničnej pláne – na tejto pláni rozprestierané. Zlepšili sa tak možnosti odvodnenia podložia podvalov a zjednodušila sa i samotná výstavba. Hrúbka lôžkav porovnaní s predošlým obdobím poklesla a ustálila sa na hodnote cca 30 cm. Väčšia hrúbka sa uplatňovala iba v náročnejších podmienkach – napr. vlhkých zárezoch a pod. Mimoriadny význam pre zdokonalenie železničného zvršku malo postupné nahrádzanie zvarkového železa koľajníc bessemerovou oceľou od začiatku 70. rokov, ktorá zvýšila životnosť koľajníc takmer desaťnásobne. Rozpracovanie teórie únosnosti zvršku ukončilo dovtedajšie preceňovanie významu profilu koľajnice a viedlo v 70. rokoch k postupnému znižovaniu priemernej vzdialenosti medzi podvalmi na cca 80 cm.
V konštrukcii výhybiek nenastali v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zásadnejšie zmeny. Vlečné výhybky boli stavané iba v ojedinelých prípadoch a pre podradné účely. KBŽ používala pre tento účel zvláštny typ s krátkou otočnou koľajnicou, nahradzujúcou srdcovku. Je možné, že už v tomto období sa na území Slovenska objavili tiež prvé anglické výhybky, ktoré sa začiatkom 70. rokov po svojom zdokonalení Ing. Hoheneggerom z Rakúskej severozápadnej železnice často používali najmä v rakúskej časti monarchie. Na Slovensku však ich výskyt nie je doložený.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc