Prvý návrh spojenia severovýchodného Uhorska s Haličou predpokladal výstavbu železnice z Prešova cez Dukelský priesmyk smerom na Przemysl. Tento zámer sa však nepodarilo realizovať. Neskôr sa pozornosť obrátila na spojenie Prešova s Tarnówom a uhorská legislatíva dňa 30.5.1870 s konečnou platnosťou rozhodla o výstavbe takto smerovanej trate. Na jej stavbu a prevádzkovanie vypísalo uhorské ministerstvo verejných prác a dopravy konkurz. Zúčastnilo sa ho 7 uchádzačov, spomedzi ktorých bola vybraná viedenská banka Union, požadujúca na 1 míľu trate štátnu záruku vo výške 45 900 zl. Táto banka získala koncesiu na výstavbu i na prevádzkovanie uhorského úseku trate na základe zákonného článku č. XIV/1871, ktorý nadobudol účinnosť dňa 12.5.1871. Súčasne bola zmocnená i na založenie akciovej spoločnosti.
Podľa koncesie musela banka vybudovať a sprevádzkovať trať Prešov – Sabinov – Orlov – Tarnów po štátnu hranicu do 23 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti spomenutého zákona. Hoci sa pôvodne uvažovalo o jednokoľajnej trati, pozemky sa mali vyvlastniť pre dvojkoľajnú trať. Druhú koľaj bol koncesionár povinný bezpolatne položiť na požiadanie vlády do dvoch rokov v prípade, ak by čistý zisk prekročil výšku úrokov menovitého kapitálu o 8%. Koncesionár mal aj povinnosť zložiť zálohu vo výške 300 000 zl do 14 dní odo dňa konečného súhlasu so stavbou.
Banka Union uzavrela dňa 1.10.1871 stavebnú zmluvu s podnikateľom Oskarom Pongrátzom. Založila sa tiež akciová spoločnosť s názvom „Uhorská časť prešovsko-tarnówskej železnice“, ktorej stanovy schválila vláda 24.2.1872. Banka na túto spoločnosť previedla koncesné práva i stavebnú zmluvu.
Projekty stavby boli schválené dňa 10.6.1871, verejnoprávna obchôdzka sa uskutočnila dňa 24.8.1871 a termín ukončenia bol stanovený na 18.4.1873. Podnikateľ Pongrátz termín dodržal, stavba bola dňa 3.4.1873 ukončená a po policajnej obchôdzke sa prevádzka na úseku Prešov – Orlov začala 1.5.1873.
– Dĺžka uhorského úseku: 55 km
– Maximálne stúpanie: 17‰
– Minimálny oblúk: 275 m
– Šírka hlavy pláne: 4 m
– Hmotnosť koľajníc: 35,5 kg/m
– Náklady na 1 km: 18 816 zl
– Celkový stavebný kapitál: 7 154 983 zl
Na trati bolo 64 úrovňových križovaní a 1 nadchod. V 8 staniciach a zastávkach trate boli vybudované 4 príjmacie budovy, 1 sklad obilia, 3 nákladiská (jedno pre potreby armády), 36 strážnych stanovíšť, 3 rušňové remízy a skládky uhlia. Dopravu vlakov zabezpečovali rušne vyrobené v lokomotívke G. Siegla (s výr. č. 1636 01639 v roku 1872 a s výr. č. 1640 v roku 1873). Zodpovedali triede IIIb 4 KBŽ a niesli mená „Torysa“, „Poprad“, „Tarka“, „Szeben“ a „Lipiany“. ČSD im neskôr pridelili čísla 313.335–313339.
Koncom roku 1872 sa viedli neúspešné rokovania o prevzatí prevádzky dokončenej železnice spoločnosťou KBŽ. Spoločnosť KBŽ nechcela prevziať prevádzku Prešovsko-tarnówskej železnice, mala však záujem o jej získanie. Nakoniec prevádzku uhorského úseku po Orlov prevzali MÁV.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.