Pre monarchiu mala trasa Komárno – Nové Zámky – Nitra – Topoľčany – Trenčín s prípadným pokračovaním cez Vlársky priesmyk do Uherského Hradišťa nielen strategický význam (urýchlenie nástupu uhorskej armády na dôležitú líniu Olomouc – Trenčín), ale bola vnímaná aj ako zaujímavá možnosť prepojenia medzi traťami juhovýchodnej siete StEG a rakúskej KFNB. Prvý projekt železnice vedenej v tomto smere (v úseku Komárno – Trenčín) predložili gróg Keglevich už v roku 1865. Až prehratá pruskorakúska vojna dala veci do pohybu. Zmenu dobového názoru na túto komunikáciu výborne ilustruje skutočnosť, že ak pamätný spis rakúskeho Ministerstva obchodu a poľnohospodárstva z roku 1864, zaoberajúci sa návrhom novej železničnej siete monarchie, predpokladal výstavbu na sever smerujúcej odbočky z hlavnej trate StEG Marchegg – Pešť cez Považie (Sládkovičovo – Sereď – Trenčín – Púchov – Žilina, s odbočkou z Púchova do Valašského Meziřičí), Mikóov plán výstavby uhorskej železničnej siete z roku 1868 viedol už túto železnicu Ponitrím. Táto zmena názoru rozhodujúcich orgánov štátnej správy rozpútala celý rad sporov, petícií a zákulisných rokovaní o trase plánovanej železnice. Aj samotné získanie koncesie ponitrianskej trasy sa stalo predmetom tvrdého konkurenčného boja, ktorého sa zúčastnil všadeprítomný Strousberg a bankové podniky Creditanstalt a Bank-Verein. Najmä Strousberg robil všetko pre to, aby koncesiu získal; po krachu svojich predchádzjúcich podnikov chápal získanie koncesie ponitrianskej železnice ako šancu obnoviť stratenú dôveru a zachrániť, čo sa dá. Zaviazal sa preto postaviť trať od Nových Zámkov cez Nitru a Bánovce nad Bebravou do Trenčína s relatívne nízkou štátnou garanciou 33 900 zl na míľu a železnicu Nové Zámky – Komárno bez nároku na štátnu garanciu. Skutočne sa mu podarilo želanú koncesiu získať (bola mu udelená zákonným článkom č. XLI zo 17.7.1870), napokon sa mu ale – tak, ako sa dalo očakávať, nepodarilo získať kapitál na výstavbu. Strousbergovi ostalo jediné východisko: zbaviť sa svojich uhorských železničných podnikov. Všetky jeho koncesie prevzala banka Union, projekt ponitrianskej železnice však nezrealizovala, čo otvorilo nerušený priestor pre realizáciu konkurenčného projektu vedeného Považím. Samotná koncesia železnice Ponitrím bola zrušená v roku 1879 zákonným článkom č. XI. Železničné spojenie v tomto smere bolo postupne vybudované až v rokoch 1874–1910.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.