O výstavbe železnice vedúcej údolím Oravy sa začalo vážnejšie uvažovať už v 80. rokoch 19. storočia. Vtedy tiež vznikol spor medzi Kraľovanmi a Ružomberkom o napojenie železnice na trať KBŽ. O správnosti trasovania železnice sa v tlači viedli diskusie ešte niekoľko rokov po ukončení výstavby.
Koncesia napokon stanovila za prípojnú stanicu Kraľovany. Na základe zákonného článku č. XXVII/1897 povolila výnosom MO č. 56289/97.X.1. výstavbu i prevádzku železnice, smerujúcej cez Dolný Kubín do Suchej Hory, koncesionárom Tichomírovi Löwenfeldovi a Imrichovi Markbreitovi.
Výstavba trate bola náročná – bolo potrebné vybudovať násypy, dosahujúce výšku až 10 m, dvakrát tak hlboké zárezy a dokonca i jeden tunel, dlhý 87 m. Najväčšou umelou stavbou na trati sa stal oceľový most cez Oravu, dlhý 88 m. Aj napriek tomu stála výstavba pomerne dlhej železnice (70,4 km) iba 7 140 000 K.
Stanice boli vybavené čakárenskými prístreškami. Na trati bolo 10 výpravných budov so skladmi, na šírej trati sa vybudovalo 17 strážnych stanovíšť. Zo 105 priecestí trate bolo 100 úrovňových, 2 viedli podchodom a 3 nadchodom nad traťou.
Na jednotlivých úsekoch trate sa prevádzka začala v nasledovných termínoch:
- Kraľovany – Oravský Podzámok 4.12.1898
- Oravský Podzámok – Tvrdošín 18.6.1899
- Tvrdošín – Suchá Hora 21.12.1899
KBŽ v prvých rokoch na trati používala 3 rušne osvedčenej triedy XII (Budapest, 1899, v. č. 1347, 1348 a 1405) s inventárnymi číslami 527–529 (neskôr ČSD 310.507–310.509). Neskôr ich nahradili dva rušne, vyrobené v roku 1907 v berlínskej lokomotívke A. Borsig. KBŽ ich zaradila do triedy XIIb a pridelila im inventárne čísla 511 a 512 (neskôr ČSD 310.701 a 310.702). Údržba rušňov sa vykonávala vo výhrevniach v Kraľovanoch, Tvrdošíne a Suchej Hore.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.