Koncesia pre výstavbu a prevádzkovanie tejto železnice bola nariadením MO č. 66616/93.VII.9 udelená dr. Rafaelovi Neumannovi. Na základe koncesie vznikla akciová spoločnosť „Miestna železnica v údolí Štítnika“ so sídlom v Budapešti a súčastinným kapitálom 1 055 200 zl. Jaj stanovy boli schválené 30.9.1893. Vlastníkmi účastín boli Gemerská a Malohontská župa, papierne v Slavošovciach, mestečko Štítnik a celý rad dsobných akcionárov.
Akciová spoločnosť zadala výstavbu železnice novoutvorenej Uhorskej stavebnej účastinnej spoločnosti pre výstavbu miestnej železnice v údolí rieky Štítnik. Táto spoločnosť stavbu zahájila – po bezproblémovom vyvlastnení pozemkov – v lete 1893, pričom zamestnala predovšetkým roborníkov, prichádzajúcich z dobudovanej železnice Plešivec – Muráň.
Železnica odbočovala z trate MÁV Bánréve – Dobšiná v stanici Plešivec a sledujúc tok riečky Štítnice končila v Slavošovciach. Jej výstavba bola pomerne náročná, žiadala si vybudovať násypy o výške 3-4 m a zárezy o hĺbke až 6 m. Bolo postavených tiež 70 priepustov a mostov, z ktorých mali 4 najdlhšie o dĺžke 18 a 10 m oceľovú konštrukciu. Na trati boli 4 stanice a 3 zastávky s 5 výpravnými budovami, 7 skladmi a 1 výhrevňou. Na šírej trati, ktorú križovalo 48 priecestí, bolo 5 strážnych stanovíšť. Na železnici, postavenej za 1 742 000 K bola doprava zahájená 13.11.1894.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc