Drevo pre závod na spracovanie celulózy v Ružomberku sa spočiatku dopravovalo povozmi alebo plavením. Problém nedostatočnej kapacity a vysokej ceny takejto dopravy mohla vyriešiť železnica vedúca údolím riečky Revúcej a Korytnice, ktorá by súčasne výrazne zlepšila dopravné spojenie do korytnických kúpeľov. O výstavbe takejto železnice s možnosťou jej predĺženia do Banskej Bystrice uvažovalo mesto Ružomberok už v roku 1899, keď sa uznieslo, že dá pre jej stavbu k dispozícii pozemky, materiál a 70 000 K – za predpokladu, že železnica bude postavená s normálnym rozchodom.
Výstavba si vyžiadala vykonať rozsiahle zemné práce a postaviť cca 300 umelých stavieb, medzi nimi i oceľový most cez Váh s dĺžkou 75 m a ďalšie 4 mosty s dĺžkou 20 m. Na trati boli 4 stanice, 1 výhybňa a 1 zastávka. Stavebné náklady dosiahli 1 663 000 K. Prevádzka na železnici sa začala 5.6.1908. V roku 1910 dostala spoločnosť štátnu subvenciu 54 000 K na výstavbu vlečky do papierní v Bielom Potoku.
Drevo pre závod na spracovanie celulózy v Ružomberku sa spočiatku dopravovalo povozmi alebo plavením. Problém nedostatočnej kapacity a vysokej ceny takejto dopravy mohla vyriešiť železnica vedúca údolím riečky Revúcej a Korytnice, ktorá by súčasne výrazne zlepšila dopravné spojenie do korytnických kúpeľov. O výstavbe takejto železnice s možnosťou jej predĺženia do Banskej Bystrice uvažovalo mesto Ružomberok už v roku 1899, keď sa uznieslo, že dá pre jej stavbu k dispozícii pozemky, materiál a 70 000 K – za predpokladu, že železnica bude postavená s normálnym rozchodom.
Výstavba si vyžiadala vykonať rozsiahle zemné práce a postaviť cca 300 umelých stavieb, medzi nimi i oceľový most cez Váh s dĺžkou 75 m a ďalšie 4 mosty s dĺžkou 20 m. Na trati boli 4 stanice, 1 výhybňa a 1 zastávka. Stavebné náklady dosiahli 1 663 000 K. Prevádzka na železnici sa začala 5.6.1908. V roku 1910 dostala spoločnosť štátnu subvenciu 54 000 K na výstavbu vlečky do papierní v Bielom Potoku.
Výstavba si vyžiadala vykonať rozsiahle zemné práce a postaviť cca 300 umelých stavieb, medzi nimi i oceľový most cez Váh s dĺžkou 75 m a ďalšie 4 mosty s dĺžkou 20 m. Na trati boli 4 stanice, 1 výhybňa a 1 zastávka. Stavebné náklady dosiahli 1 663 000 K. Prevádzka na železnici sa začala 5.6.1908. V roku 1910 dostala spoločnosť štátnu subvenciu 54 000 K na výstavbu vlečky do papierní v Bielom Potoku.
Dopravu vlakov na železnici zabezpečovali 3 tendrové rušne s usporiadaním náprav D (Budapest, 1908, výr. č. 1993-1995), označené inventárnymi číslami 1-3. Remizované boli vo výhrevniach v Ružomberku a v Liptovskej Osade. V roku 1915 ich zabrali k. u. k. Heeresbahn (c. k. armádne železnice) a používali ich na území bývalej Juhoslávie. Naspäť sa už nevrátili. Nahradila ich štvornápravová tendrovka č. 4052 (neskôr U 45.002 ČSD).
Pôvodný vozňový park tvorilo 8 dvojnápravových osobných vozňov, 3 dvojnápravové kombinované služobné a poštové vozne, 18 oplenových podvozkov a skupina štvornápravových nákladných vozňov – 10 krytých, 14 plošinových a 11 vysokostenných.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.