Rôzne miestne železnice

SŽ pokračovali v prevádzkovaní prevzatých miestnych železníc podľa predvojnových zásad. Komplikované vyúčtovanie medzi štátom a spoločnosťami sa z úsporných dôvodov zmenilo od 1.1.1941 na účtovanie paušálom. Výmena starých účastín za nové sa neuskutočnila, ich aktualizácia sa dosiahla vydaním poukážok (scripsie). V roku 1941 požiadala o výmaz z obchodného registra Miestna železnica v údolí Gelnice, úč. Spol. (poštátnená zákonom č. 97/1931 Zb. z. a n.). Vyhláškou ministra dopravy a verejných prác č. 96 Sl. z. bola dňa 26.5.1941 zrušená tiež Elektrická lokálna železnica Bratislava – krajinská hranica, úč. Spol., ktorej trať bola začlenená do siete bratislavskej mestskej hromadnej dopravy ešte v polovici 30. rokov.

V prevádzke Slovenských železníc boli nasledujúce miestne železnice:

1. Miestna železnica Banská Bystrica – Harmanec, úč. spoločnosť (Bb.H).
2. Bratislavská župná železnica, úč. spoločnosť (P.Ú.).
3. Miestna železnica Čadca – Makov, úč. spoločnosť (Čd.M).
4. Miestna železnica Kežmarok – Spišská Belá, úč. spoločnosť (K.Sb).
5. Miestna železnica v údolí Levoče, úč. spoločnosť (N.L.).
6. Miestna železnica Nitra – Zbehy – Radošina, úč. spoločnosť (N.R.).
7. Miestna železnica v údolí Oravy, úč. spoločnosť (K.H.).
8. Miestna železnica Piešťany – Vrbové, úč. spoločnosť (Pi.V.).
9. Miestna železnica Podbrezová – Tisovec, úč. spoločnosť (B.T.).
10. Miestna železnica v údolí Popradu, úč. spoločnosť (Po.)
11. Miestna železnica Prešov – Bardejov, úč. spoločnosť (P.B.).
12. Miestna železnica Ružomberok – Korytnica, úč. spoločnosť (R.K.).
13. Slovenská západná miestna železnica, úč. spoločnosť (Svz.).
14. Miestna železnica Spišská Belá – Podolínec, úč. spoločnosť (Sb.P.).
15. Spišsko – Podhradská miestna železnica, úč. spoločnosť (S.S.V.).
16. Miestna železnica Topoľčany – Bošany – Trenčín, úč. spoločnosť (Tb.Tr).
17. Miestna železnica Trebišov – Vranov, úč. spoločnosť (T.V.).
18. Miestna železnica Teplá – Nemšová – Lednické Rovne, úč. spoločnosť (N.Lr.).
19. Miestna elektrická železnica Teplá – Trenčianske Teplice, úč. spoločnosť (T.T.).
20. Miestna železnica Žilina – Rajec, úč. spoločnosť (Ž.R.).
21. Zjednotená miestna železnica Bratislava – Komárno, úč. spoločnosť (Ž.R. Na Slovensku v prevádzke úsek Bratislava-Nové Mesto (neskôr Bratislava Nivy) – Miloslavov št. hranica, stavebná dĺžka 20,186 km, prevádzková dĺžka 20,806 km.
22. Miestna železnica Hronská Breznica (Hronská Dúbrava) – Levice, úč. spoločnosť (Hb.L.). Na Slovensku v prevádzke úsek Hr. Dúbrava – Kozmálovce š. hranica v stavebnej dĺžke 63,203 km, v prevádzkovej dĺžke 63,893 km.
23. Miestna železnica Humenné – Stakčín, úč. spoločnosť (H.S.). Na Slovensku trať Humenné – Snina št. hranica, stavebná dĺžka 24,413 km, prevádzková dĺžka 26,749 km. Celú trať prevádzkovali SŽ.
24. Miestna železnica Lučenská úč. spoločnosť (L.Bk.). Na Slovensku ostala trať Veľká Ves št. hranica – Utekáč a Breznička – Katarínska Huta so stavebnou dĺžkou 34,919 km a prevádzkovou dĺžkou 34,576 km. Po výstavbe traťovej spojky Tomášovce – Veľká Ves bolo 2,148 km nepoužívanej trate ku štátnej hranici znesené.
25. Miestna železnica v údolí Muráňa, úč. spoločnosť (P.M.). Na Slovensku v prevádzke trať Muráň – Chyžnian Voda (Lubeník) št. hranica v stavebnej dĺžke 17,275 a prevádzkovej dĺžke 17,094 km.
26. Miestna železnica Rimavská Sobota – Poltár, úč. spoločnosť (R.P.). Na Slovensku ostala trať Poltár – Sušany št. hranica v stavebnej dĺžke 13,827 km a prevádzkovej dĺžke 12,845 km.
27. Miestna železnica Šahy – Krupina, úč. spoločnosť (Šj.K.). Na Slovensku ostal úsek Krupina – Didince št. hranica v stavebnej a prevádzkovej dĺžke 26,956 km.
28. Miestna železnica v údolí Štítnika, úč. spoločnosť (P.VS.). Na Slovensku ostal úsek Slavošovce – Štítnik št. hranica v stavebnej dĺžke 14,701 km a prevádzkovej dĺžke 14,560 km.
29. Miestna železnica v údolí Žitavy, úč. spoločnosť (Š.T.). Na Slovensku zostala trať Zlaté Moravce – Kozárovce a Topoľčianky – Vieska nad Žitavou št. hranica v stavebnej dĺžke 37,356 km a prevádzkovej dĺžke 37,264 km.

Vládnymi komisármi týchto železníc boli JUDr. Vincent Takáč, radca SŽ (železnice pod por. č. 1), JUDr Dezider Balogh, hlavný radca SŽ (2, 3, 19), Ing. Ivan Viest prednosta prezídia MDaVP (4,5), Ing. Juraj Okrucký, hlavný technický radca SŽ (6, 7), JUDr. Štefan Butkovič, hlavný komisár SŽ (8, 9), JUDr. Vladimír Brežný, radca SŽ (10), Ľudovít Vyčislík, hlavný komisár SŽ (11, 26), Ing. Eugen Kevický, technický radca SŽ (12, 13), JUDr. Štefan Kukučka, hlavný komisár SŽ (14, 15), Ing. Rudolf Zalčík, technický radca SŽ (16, 27), Ing. Alexander Dérer, ministerský radca (17), JUDr. Igor Geryk, radca SŽ (18, 28), JUDr. Ľudovít Dauda, komisár SŽ (20, 29), Ing. Juraj Trebuľa, technický radca SŽ (22,23), Dr. Ferdinand Dénes, hl, radca SŽ (24, 25). Sídlo väčšiny spoločnosti bolo v Bratislave, iba miestna železnica Kežmarok – Spišská Belá mala svoje sídlo v Spišskej Belej, miestna železnica v údolí Levoče v Levoči, miestne železnice v údolí Popradu a Spišská Belá – Podhradská miestna železnica v Spišskom Podhradí a Zjednotená miestna železnica Bratislava – Komárno v Budapešti.

MÁV prevádzkovali na území Slovenska miestnu železnicu Košice – Turňa nad Bodvou. Spoločnosť tejto železnice sídlila v Bratislave, na slovenskom území však ostal iba úsek Medzev – Medzev št. hranica s prevádzkovou dĺžkou 1,985 km a stavebnou dĺžkou 2,250 km.

© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.