Vojnová konjunktúra, spôsobená zapojením slovenského priemyslu do vojnovej výroby, zapríčinila aj vysokú intenzitu nákladnej prepravy na tratiach SŽ. Zvlášť významný bol vývoz, z ktorého celých 70% smerovalo do Nemecka, o zvyšok sa delilo Taliansko, Švajčiarsko, Turecko, Švédsko a Rumunsko, menej i Maďarsko, Chorvátsko a Bulharsko. Vyvážali sa predovšetkým suroviny (uhlie, drevo, nerasty), poľnohospodárske a potravinárske produkty a výrobky zbrojného priemyslu. V dovoze dominovali hospodárske stroje, umelé hnojivá a výrobky spotrebného priemyslu. Vojnové udalosti v okolitých krajinách Európy pripomínali občasné vojenské transporty, ktorých frekvencia sa podstatne zvýšila v polovici roku 1941 v súvislosti s prípravami Nemcov na prepadnutie Sovietskeho zväzu.
Vo vnútroštátnej preprave boli spočiatku používané tarify bývalých ČSD, i keď prakticky boli počas travania I. ČSR predmetom častej kritiky reprezentantov slovenského priemyslu. Najskôr sa zmenili vývozné tarify – od 1.2.1940. Nový kilometrovník SŽ vstúpil do platnosti od 1.10.1940. Najdôležitejšou udalosťou pre vnútroštátnu prepravu bolo vydanie „Nákladnej tarify slovenských železníc, zošit 1“ k 1.1.1942. Ostatné zošity boli postupne dopracovávané do roku 1944.
V peážnej preprave sa spočiatku počítalo lomené prepravné. Až od 25.8.1941 sa zaviedla pri preprave do a zo staníc na odtrhnutých tratiach tzv. „tarifná peáž“, oficiálne nazvaná „Slovenská miestna preprava tovaru cez Maďarsko“ za vnútroštátnu tarifu, prepočítanú za celú trať, vrátane maďarského územia. Doprava peážnych vlakov bola na maďarskom území vykonávaná rušňami a personálom MÁV. Analogicky od 25.8.1940 bola zavedená aj „Maďarská miestna preprava tovaru cez Slovensko“.
V medzinárodnej nákladnej preprave bola najdôležitejšia preprava z Protektorátu Čiech a Moravy. Do 1.2.1940 platilo tzv. „tarifné súručenstvo“ so vzájomným prepočítavaním dovozného, potom provizórna slovensko-českomoravská nákladná tarifa, ktorá tvorila akýsi medzistupeň medzi prepočítaným a lomeným dovozným. Od 1.1.1942 vstúpila do platnosti nová slovensko-nemecká nákladná tarifa, v rámci ktorej sa upravila i preprava tovaru medzi Slovenskom a Protektorátom, ale i Generalgouvernementom, vrátane baltických prístavov. Nákladnú prepravu do ostatných obchodne významných štátov zjednodušovali zväzové nákladné tarify slovensko-maďarská (platná od 1.12.1941), slovensko-adriatická (platná od 1.1.1941), slovensko-švajčiarska (platná od 1.8.1941) a slovensko-nemecká (platná od 1.1.1942). Od 15.1.1942 boli stanovené tiež sadzby dovozného v slovensko-srbskej priamej preprave tovaru. V kombinovanej preprave železnica – voda bola bývalá českomoravsko-slovenská prekladištná tarifa nahradená jednak slovensko-nemeckou dunajskou prekladištnou tarifou, ktorou sa upravovala preprava tovaru medzi bratislavským dunajským prístavom a vybranými stanicami na Morave, jednak slovenskou prekladiskovou tarifou pre prepravu medzi bratislavským prístavom a stanicami SŽ s platnosťou od 1.11.1941.
Až do 1.2.1940 sa nákladná preprava cez hraničné prechody s Protektorátom riadila železničným prepravným poriadkom ČSD a nákladnou tarifou ČSD. Platili pôvodné smerovacie predpisy ČSD. Od 1.2.1940 tak, ako v styku s ostatnými železnicami, začala i v prepravách do Protektorátu platiť Medzinárodná dohoda o preprave tovaru po železniciach (M.D.T.), platná od 1.10.1938 a Spoločné predpisy pre vypravenie tovaru v medzinárodnej preprave (IGA).
Priaznivý trend vo vývoji nákladnej prepravy narušili až dopravné nepravidelnosti, súvisiace s vypuknutím SNP a obsadením slovenského územia nemeckou armádou. Blížiaci sa koniec vojny sa po potlačení Povstania prejavil dopravným uzáverom pre územie Slovenska, vyhláseným Generálnym prevádzkovým vedením Juh – Mníchov a zameraným na ochranu nemeckých dopravných prostriedkov pred postupujúcou Červenou armádou. Jeho podstatou bolo obmedzenie prísunu nemeckých dopravných prostriedkov na Slovensko.
Obdobie rabovania slovenského hospodárstva bolo charakteristické evakuáciou všetkého, čo malo nejakú cenu. Do Nemecka sa odvážali suroviny, výrobné zariadenia, dopravné prostriedky, elektrárenské stroje. Snaha Nemecka dôsledne presunúť všetky hospodárske zdroje z okupovaného územia do Nemecka tak bola často neúspešná. Zavlečený materiál bol v mnohých prípadoch po vojne vrátený späť.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.