Popri už skôr uplatnenej sústave selektorového telefónu s decentralizovanou voľbou Siemens uplatňovali SŽ selektorové telefóny systémov Ericsson (voľba jednosmernými impulzami; vyrábané firmou Prchal v Kolíne) a Hasler (voľba striedavými impulzmi). Výkonnosť oznamovacích vedení bola v tomto období výrazne zvýšená ich viacnásobným využitím prostredníctvom prenosového zariadenia Tfb pre telefóniu nosnými prúdmi, pracujúceho na princípe amplitúdovej modulácie nosnej frekvencie (využívali vedenie piatimi samostatnými kanálmi v pásme do 20 kHz). S prípravou elektrifikácie štrbskej rampy súviselo v rokoch 1943-1944 položenie diaľkového kábla v trase Liptovský Mikuláš – Spišská Nová Ves. Významným zdokonalením prostredkovávania informácií v obvodoch zriaďovacích a veľkých osobných staníc sa stala postupná montáž staničného rozhlasu. Experimentovanie s automatickým priecestným zabezpečovacím zariadením bez závor systému Vedka (vzor Frýba, ktorý využíval koľajnicové dotyky, relé a ortuťový koľajnicový spínač so samočinným vyrovnávaním rozdielov vonkajšej teploty) dokázalo životaschopnosť ďalekosiahleho využitia spolupôsobenia vlaku na činnosť zabezpečovacích zariadení rôzneho druhu. Za určitú zaujímavosť možno považovať zmenu významu návestných farieb – zelená farba, resp. svetlo bolo od roku 1943 používané pre pojem „Voľno“, pre návestenie pojmu „Výstraha“ bola zavedená žltá farba. Biela farba (dovtedy vyjadrujúca pojem „Voľno“) bola naďalej používaná iba pre návesť „Posun dovolený“
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.