Výstavba železníc na území Slovenska mala na svojom počiatku charakter štátom nepodporovaného priemyselného podnikania. Na začiatku 50. rokov sa na krátky čas železničnej výstavby ujal rakúsky štát. V roku 1854 však túto činnosť zveril opäť súkromným podnikateľom. Výstavbu železníc v strategických smeroch motivoval štátnymi zárukami zúročenia investovaného kapitálu.
V roku 1837 sa začala stavať prvá európska železničná magistrála. Bola ňou Severná železnica cisára Ferdinanda, spájajúca Viedeň cez Břeclav a Přerov s Krakovom v dnešnom Poľsku. Výstavba tejto železnice sa stala potenciálnym ohrozením trhu poľnohospodárskeho tovaru a dreva zo západného Slovenska. Preto bola v roku 1836 založená v Bratislave akciová spoločnosť 17 miestnych a obchodných veľkostatkárov, ktorá sa rozhodla postaviť konskú železnicu spájajúca 5 kráľovských miest medzi Bratislavou a Trnavou. So stavbou začala v roku 1839 a v roku 1846 stavbu doviedli do Trnavy a predĺžili do Serede. V prevádzke bola až do prevej polovice 70. rokov 19. storočia.
Úvahy o výstavbe železničnej spojnice Viedne a Pešti s možným pokračovaním k Čiernemu moru viedli k projektu Viedeň - Pešť - Debrecen a v roku 1844 obdržala na tento projekt koncesiu spoločnosť Uhorskej centrálnej železnice. Železnica vychádzala z Marcheggu a 20.8.1848 po nej dorazil do Bratislavy prvý parný vlak. Spoločnosť Severnej železnice cisára Ferdinanda postavila spojku medzi Gänserndorfom a Marcheggom. Finančné ťažkosti spôsobili, že trate Uhorskej centrálnej železnice boli poštátnené v roku 1850 a zaradené ako Juhovýchodná štátna železnica do siete rakúskych štátnych železníc. V tomto roku bola ukončená výstavba železnice medzi Bratislavou, Štúrovom a Vácom. Rastúci štátny deficit spôsobil, že v roku 1854 boli všetky rakúske štátne železnice odpredané francúzskemu konzorciu vedenému bratmi Péreirovcami. Tak vznikla na začiatku roku 1855 privátna spoločnosť rakúskej štátnej železnice (StEG), ktorá potom dominovala na juhozápadnom Slovensku až do roku 1891.