04.09.2018
V súčasnosti HN pripravujú prílohu Doprava a logistika, v ktorej sa okrem iného budeme venovať aj téme železničnej prepravy a budúcnosti železníc u nás. V tejto súvislosti by som Vás chcela požiadať o odpovede na nasledujúce otázky:
- Aký je priemerný vek železničných tratí na Slovensku?
Železničná sieť na Slovensku bola budovaná postupne, a to od 19. storočia až do 20. storočia. V súčasnosti neevidujeme ako technický údaj priemerný vek železničných tratí. Pre zabezpečenie plynulosti a bezpečnosti železničnej dopravy je dôležitý súčasný technicko-prevádzkový stav tratí a v tomto smere je rozhodujúci aj vek železničného zvršku. V súčasnosti evidujeme z celkovej stavebnej dĺžky 2 449,508 km hlavných koľají I. a II. kategórie tratí 1507,556 km starších ako 25 rokov, čo predstavuje 61,5 %.
- Pribudli v ostatných rokoch úplne nové úseky tratí?
1. septembra 2018 pribudla trať TIP Lužianky – ŽST Lužianky.
- Akými rýchlosťami môžu u nás jazdiť vlaky na väčšine tratí, čo dovolí ich technický stav?
Najvyššie dovolená traťová rýchlosť je určená projektovými parametrami jednotlivých tratí, kde jedným z rozhodujúcich parametrov sú smerové pomery. V súčasnosti sú na Slovensku na všetkých kategóriách tratí prevádzkované hlavné koľaje s rýchlosťou do 39 km/hod na 57,014 km, hlavné koľaje s rýchlosťou nad 40 km/hod do 79 km/hod na 1 367,580 km, hlavné koľaje s rýchlosťou nad 80 km/hod do 159 km/hod na 2 927,298 km a s rýchlosťou 160 km/hod na 292,322 km (údaj platí pre stavebnú dĺžku hlavných koľají železničných tratí).
- Koľko kilometrov tratí v SR máme teraz, ktoré dovolia jazdiť rýchlosťou 160 km za hodinu, a koľko km tratí sa modernizuje, resp. bude modernizovať na túto rýchlosť v najbližších rokoch?
V súčasnej dobe je súvisle zmodernizovaných približne 170 km dvojkoľajného úseku železničných tratí od železničnej stanice Bratislava Rača po Púchov a od železničnej stanice Považská Teplá až po železničnú stanicu Žilina, kde konštrukčné parametre trate umožňujú rýchlosť jazdy vlaku 160 km/h. Pripravujeme ďalšie investičné akcie, ktoré umožnia zavedenie tejto rýchlosti na úsekoch v celkovej dĺžke približne 70 km. Zároveň bol zmodernizovaný 19 km úsek od Žiliny po Krásno nad Kysucou. Aktuálne sa modernizuje 14 km úsek medzi Púchovom a Považskou Teplou vo finančnom objeme 364,94 mil. Eur.
- V mnohých krajinách Európy sa jazdí vlakmi rýchlejšie, ako 160 km/hod. Kedy by sa aj u nás mohli zvýšiť rýchlosti nad 160 km/hod. ?
Po modernizácii úseku trate Devínska Nová Ves – Kúty (max = 200 km/h).
- Ako sa modernizovali železničné trate v ostatných desiatich rokoch:
Predmetom modernizácie železničnej infraštruktúry boli nasledovné úseky:
ŽSR, Modernizácia trate Bratislava Rača- Trnava pre traťovú rýchlosť 160 km/h“-úsek Bratislava Rača- Šenkvice
Modernizácia železničnej trate Šenkvice - Cífer
Modernizácia železničnej trate Cífer- Trnava
„Modernizácia železničnej trate Trnava – Nové Mesto nad Váhom, úsek Trnava – Piešťany“
„Modernizácia železničnej trate Trnava – Nové Mesto nad Váhom, úsek Piešťany- Nové Mesto nad Váhom“
„Modernizácia železničnej trate Trnava – Nové Mesto nad Váhom, úsek Nové Mesto nad Váhom- Zlatovce“
Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žel. km 100,500 – 159,100, pre traťovú rýchlosť do 160 km/h. – úsek Zlatovce- Trenčianska Teplá.
„ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov, žkm 100,500 – 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/ hod. – IV. etapa a V. etapa (úsek Trenčianska Teplá – Ilava –Beluša)“
Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov - VI. etapa - úsek Beluša -Púchov
Modernizácia železničnej trate Žilina - Krásno nad Kysucou
„ŽSR, Modernizácia trate Púchov - Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod., II. etapa -(úsek Považská Teplá- Žilina)“
- koľko prostriedkov sa investovalo do železničných tratí a súvisiacich zariadení ?
Celkovo bolo doteraz preinvestovaných takmer 1,59 miliárd Eur.
- budovali sa dvojkoľajové trate namiesto jednokoľajových? v ktorých úsekoch?
Modernizovali sa výlučne dvojkoľajné úseky tratí, to znamená, že v trase Bratislava- Žilina nebol pôvodne jednokoľajný úsek.
- Ako vidíte možnosti zvyšovať množstvo vlakov (osobných aj nákladných) na súčasných tratiach, najmä v súvislosti s motiváciou obmedzovať automobilovú dopravu v okolí veľkých miest?
Počas denných dopravných špičiek je potrebná koordinácia trás vlakov osobnej a nákladnej dopravy. V osobnej doprave je veľmi dôležité využívanie motorových a elektrických jednotiek namiesto klasických súprav, z dôvodu obiehania súprav rušňami v koncových staniciach. U osobnej dopravy - vzhľadom na ponúkané možnosti železničnej infraštruktúry (dĺžky nástupíšť) – je žiaduce využívanie normatívov dĺžky vlakov a u nákladnej dopravy je žiaduce využívanie normatívov hmotnosti vlakov. Súčasne je nutné intenzívnejšie presadzovať železničnú dopravu do plánov dopravnej obslužnosti miest a obcí a definovať ju ako nosný dopravný systém.
- Aké najväčšie investície do železníc sú v pláne v nasledujúcich rokoch - ktoré projekty budú najväčšie a citeľné pre verejnosť (zrýchlenie prepravy, dvojkoľajné trate či nové stanice, prípadne iné) ?
V nasledujúcom období pripravujeme do realizácie investičné akcie, ktorých cieľom bude rovnako zvýšenie traťovej rýchlosti na 160 km/h, resp. zlepšenie a zmodernizovanie infraštruktúry. Ide o stavby ako napr. „ŽSR, Elektrifikácia trate Haniska − Veľká Ida − Moldava nad Bodvou mesto“, „Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry (mimo), 1.etapa“ (Poprad - Lučivná), „ŽSR, Dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina“, „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Devínska Nová Ves – štátna hranica SR/ČR“. Celkový predpokladaný finančný náklad predstavuje čiastku 804,74 miliónov Eur.
Ďalej to sú –
- modernizácia úseku Púchov - Žilina a modernizácia uzla Žilina – zvýšenie najvyššej traťovej rýchlosti a skrátenie cestovnej doby u vlakov osobnej dopravy na celej trati Bratislava – Žilina.
- vybudovanie železničných zastávok v uzle Bratislava – vytvorenie viacerých prestupných bodov medzi vlakmi osobnej dopravy a MHD.
- vybudovanie prestupných terminálov a parkovísk na tratiach ŽSR, kde je pravidelná osobná doprava.