16.10.2020
V sobotu 17. októbra 2020 uplynie presne 40 rokov od momentu, kedy bola slávnostnou jazdou parného vlaku z Bratislavy cez Galantu a Trnavu do Leopoldova, ťahaného parným rušňom 556.036, ukončená pravidelná prevádzka parných rušňov na Slovensku. Od tohto momentu mali byť postupne administratívne zrušené a zlikvidované všetky parné rušne a definitívne nahradené motorovými a elektrickými rušňami a motorovými vozňami. Našťastie, už v tom momente bolo vďaka niekoľkým osvieteným predstaviteľom vtedajších železníc a dobrovoľníkom zachránených niekoľko zástupcov najväčšej ikony železníc – parného rušňa.
„Parný rušeň 556.036, prezývaný Štoker, je jeden z tých šťastnejších, ktorý sa podarilo zachrániť pred plameňmi autogénu. Po skončení prevádzky parných rušňov sa stal súčasťou zbierok podnikového múzea železníc na Slovensku, dnešného Železničného múzea Slovenskej republiky. Vďaka šikovnosti dobrovoľníkov z občianskeho združenia Spolok Výhrevne Vrútky je rušeň stále funkčný a dokáže ťahať vlaky rovnako ako pred 40 rokmi“, uviedol jeho riaditeľ Michal Tunega. Ako dodal, v zbierke múzea sa nachádza niečo vyše 270 historických železničných vozidiel. Z toho parných rušňov je 35, z nich niekoľko je „živých“, tzn. prevádzkyschopných, niektoré sú obnovené len vzhľadovo, čiže sú vo vystavovateľnom stave, ďalšie sa podrobujú náročným opravám do prevádzkyschopného stavu a zvyšné čakajú, kým na nich príde rad a tiež budú opravené.
Pri tejto príležitosti plánovali Železnice Slovenskej republiky, Železničné múzeum Slovenskej republiky v spolupráci s nadšencami z občianskeho združenia Spolok Výhrevne Vrútky jazdu neverejného spomienkového vlaku na trati Bratislava – Pezinok – Trnava – Leopoldov. Vlak mal ťahať ten istý rušeň ako pred 40 rokmi v prípade poslednej jazdy parného vlaku. Podujatie s názvom Kráľovná železníc neodišla sa kvôli aktuálnej situácii neuskutoční. Parný vlak v rovnakej trase by opäť odtiahol Štoker 556.036 a na výstave v Leopoldove by sa predstavili živé parné rušne, tentokrát po 40 rokoch už aj vo funkcii kultúrnej a osvetovej.
Prvý parný vlak prešiel územím Slovenska 20. augusta 1848. Železničná trať vychádzala z Marcheggu na krajinskej hranici medzi Rakúskom a Uhorskom. Bol na nej celý rad náročných stavebných diel, napríklad Lamačský prielom, Červený most, tunel pri Bratislave či veľký most cez Moravu. Parnému rušňu – fenoménu 19. storočia a prvej polovice 20. storočia na železnici, začala v 50-tych rokoch postupne rásť konkurencia v podobe kvalitných elektrických lokomotív. Prevádzka parných rušňov a slávnostne rozlúčenie sa s nimi na Slovensku sa uskutočnilo na bývalej Východnej dráhe dňa 17. októbra 1980. Zaujímavosťou je, že slávnostný vlak 17. októbra 1980 musel byť operatívne odklonený cez Galantu, nakoľko v ten deň skoro ráno došlo na stanici v Pezinku k vážnej nehode nákladného vlaku s nákladnými vozňami, ktoré ušli od iného vlaku a plánovaná trať Bratislava – Pezinok – Trnava – Leopoldov bola neprejazdná.
O ŽSR – manažérovi infraštruktúry
ŽSR sú manažérom infraštruktúry a podľa zákona sú prevádzkovateľom železničnej dráhy na území Slovenska. Vyplýva im z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení. V svojom portfóliu majú ŽSR v správe železničné trate (normálneho, širokého aj úzkeho rozchodu), trakčné vedenia, železničné tunely a mosty, železničné priecestia či železničné stanice.