14.04.2025
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) od pondelka 14. apríla 2025 oficiálne zavádzajú nový Komplexný interoperabilný systém (KIS), ktorý zjednotí výmenu údajov v rámci železničnej dopravy a zosúladí ho s požiadavkami Európskej komisie. V jednoduchosti ide o to, že sa pripájame k zjednotenému spôsobu, akým si medzi sebou európski manažéri železničnej infraštruktúry a dopravcovia z rôznych krajín vymieňajú dáta.
BRATISLAVA – Cieľom Európskej únie je zjednotenie fungovania európskych štátov v rôznych oblastiach. Európske prepájanie systémov sa netýka len železnice, ale stretneme sa s ním v rôznych odvetviach, ako napríklad bezpečnosť, traťové hospodárstvo či dátová komunikácia. „Zavedenie systému KIS predstavuje významný krok v digitalizácii železničného sektora na Slovensku, a zároveň podporuje integráciu slovenských železníc do jednotného európskeho železničného priestoru,“ vyzdvihol generálny riaditeľ ŽSR Alexander Sako.
Zavedením KIS sa implementujú tzv. TSI TAP a TAF procesy, teda telematické aplikácie pre nákladnú a osobnú dopravu. Slovensko chcelo tieto pravidlá zaviesť už v roku 2020, no keďže sa požiadavky Európskej komisie stále vyvíjali, najprv sme museli upraviť a rozšíriť naše vlastné prevádzkové aplikácie, ktoré neboli kompatibilné s tými európskymi. To si vyžadovalo veľké technické úpravy a nemalé finančné prostriedky, ktoré sa nám nakoniec podarilo získať práve z Európskej únie. Až po poskytnutí týchto financií sme sa mohli pomaly začať digitálne pripájať smerom k Európe.
Nový systém – čo sa zmení?
Od pondelka 14. apríla 2025 dôjde k plánovanému prepnutiu našich aplikácií zo starého formátu na nový, ktorý zodpovedá európskym štandardom. Táto zmena sa dotkne viacerých kľúčových aplikácií, a to od elektronických dopravných denníkov cez vlakový dispečerský systém, traťovú polohu vlakov až po pôvodný systém PIS, ktorý sa využíva na fakturáciu za použitie železničnej infraštruktúry. Zmeny sa týkajú aj všetkých číselníkov, popisov infraštruktúry a súpisu vlakov, čo znamená, že dopravcovia budú zadávať údaje taktiež v novom formáte. Nový systém bude komunikovať aj s elektronickými zabezpečovacími zariadeniami tretej kategórie, ktoré využívame na stavadlách od firiem AŽD a Siemens. Ide o veľké množstvo dynamických údajov, ktoré sa doteraz odovzdávali v rôznych formátoch. Prechodom na systém KIS museli byť zosúladené a prispôsobené novým technickým parametrom, aby všetko fungovalo hladko a s ohľadom na európske pravidlá.
Aby to však nebolo úplne bez komplikácií, prechod na nový systém si vyžaduje precízne plánovanie. Všetky aplikácie síce musia prejsť na nový formát, no nefunguje to tak, že jedným tlačidlom sa v sekunde prepneme do novej verzie. Väčšinou sa pri testovaní využíva najskôr spustenie novej aplikácie, no zároveň sa pracuje aj s pôvodnou. Kým sa neotestuje spoľahlivosť novej aplikácie, tá stará slúži ako záloha, ak sa počas testov objavia chyby. Ak všetko funguje ako má, stará verzia sa vypne a prechádza sa čisto na novú. V podstate ide o overovací „duálny režim“, ktorý zaručuje plynulý prechod bez výpadkov a rizika.
Takéto testovanie, bohužiaľ, v prípade „ostrej“ železničnej prevádzky nie je možné. Železnica nemôže byť z hľadiska bezpečnosti v duálnom systéme. Výpravca nemôže mať dva dopravné denníky a zapísať jeden vlak dvakrát, teda v starej aj novej aplikácii. Rovnako zber dát, dynamika a fakturačné údaje nemôžu byť duplikované.
Simulácia reality
Počas testovacej fázy sa simulovali rôzne situácie, ktoré môžu nastať v reálnej prevádzke. Testovalo sa, napríklad, nasadenie náhradnej dopravy v prípade výpadku vlakového spojenia, ale aj opačne, zabezpečenie náhrady za autobus. Overovali sa aj scenáre odklonu vlakov, skrátenie trasy vlaku či spájanie viacerých trás do jedného spojenia, tzv. skladanie cestovných poriadkov. „S dodávateľom sme tieto veci riešili dlhodobo. Snažili sme sa zabezpečiť, aby prechod prebehol čo najhladšie, no technicky ten prechod medzi starým a novým systémom jednoducho nebolo úplne možné realizovať podľa obvyklých pravidiel. Najprv sme spustili testovacie prostredie, kde sme sa snažili preveriť všetky možné situácie, ktoré by mohli nastať po ostrom nasadení aplikácie,“ vysvetlil priebeh testovania riaditeľ Odboru dopravy Peter Šulko.
Problémom pri testovaní bola nielen užšia vzorka plánovaných požiadaviek na vlakové trasy, ale aj široká absencia dynamických informácií z prevádzky. Vlak, ktorý prechádza po trati, zanecháva za sebou množstvo údajov a s každým prejdeným dopravným bodom je ich viac a viac. Tieto dáta sa získavali len z určitej vzorky vlakov. V ostrej prevádzke sa testovali aj objednávky vlakov. Dopravcovia zaslali stovky objednávok, avšak zaťažením prevádzky a množstvom dát sa systém začal správať inak. Dodávateľ tak musel už v rámci ostrých dát hľadať optimalizáciu a vykonať úpravy.
Sme pripravení pripojiť sa k Európe
Železnice Slovenskej republiky deklarujú, že sú pripravené na prepnutie všetkých aplikácií. Všetky testy sa riadne vykonali a overili a až reálna prevádzka ukáže, či sa v testoch podarilo vychytať všetky chyby. Pokiaľ však nový systém nespustíme, neodskúšame ho naplno. ŽSR preto počítajú s tým, že keď vstúpia v pondelok 14. apríla do ostrej prevádzky, môžu sa vyskytnúť väčšie či menšie problémy, avšak, sme presvedčení, že nevyvolajú kolaps železničnej dopravy, ani neplánované zastavenie vlakov, pretože dodávateľ je pripravený riešiť každú situáciu a zamestnanci ŽSR tiež.
Nový systém zvýši informovanosť cestujúcich
Nový systém ocenia aj cestujúci, ktorí dostanú všetky informácie na jednom mieste. Dnes si môže cestujúci zistiť, kde sa jeho vlak nachádza, pomocou sledovania aktuálnej polohy vlaku, ktorú nájde na našej webovej stránke (https://tis.zsr.sk/elis/pohybvlaku?jazyk_stranky=sk). Vďaka štandardom TSI budeme môcť množstvo informácií v aplikácii ešte rozšíriť, napríklad aj o aktuálne radenie vlaku či služby v ňom poskytnuté. Aj tieto údaje sú síce dnes dostupné, ale len na staniciach, no s využitím TSI bude cestujúci vždy vidieť tieto informácie aj online. Cestujúci tak bude presne vedieť, či sa vo vlaku nachádza reštauračný alebo tichý vozeň, prípadne či sa nezmenilo číslovanie vozňov, a vyhne sa tak nepríjemným prekvapeniam vo vlaku.
Zároveň, okrem meškania vlaku a jeho dôvodoch, pribudnú aj informácie o aktuálnych výlukách, aby sa cestujúci vedel vopred pripraviť.
Zavedenie takéhoto množstva funkcionalít predstavuje významný krok nielen smerom k digitalizácii železničnej dopravy, ale aj k jej inteligentnému prepojeniu so širším európskym a globálnym dopravným systémom. Ide o moderný prístup, ktorý prináša vyšší komfort pre cestujúcich, lepšiu informovanosť a efektívnejšiu spoluprácu medzi dopravcami a manažérmi infraštruktúr. Týmto spôsobom sa približujeme k štandardom smart mobility, a zároveň posilňujeme postavenie slovenskej infraštruktúry v prepojenom a digitalizovanom svete.