Železničné priecestia - všeobecné informácie, štatistiky

21.01.2014

Zdravím, do pripravovanej reportáže poprosím odpovede na tieto otázky:
Sú železničné priecestia, ktoré privádzajú niektorých vodičov do zúfalstva. Majú pocit, že červené svetlo začne blikať príliš skoro a dlho bliká ešte aj po prejazde vlaku. Podľa čoho sa určuje okamih spustenia blikania červeného svetla (spustenia závor) a podľa čoho vypnutie blikania a zdvihnutia závor?
V prvom rade si treba uvedomiť, že každé zabezpečovacie zariadenie za železničných priecestiach je vybudované kvôli bezpečnosti, ochrane zdravia, života a majetku účastníkov cestnej premávky. Vlak je mnohotonový kolos (záleží od nákladu a počtu vozňov), ktorého brzdná dráha je niekoľko sto metrov. Pri rýchlosti 100 km/hod a vyššej to je vyše kilometra. Stret vlaku s autom, motorkou, cyklistom, chodcom má vo väčšine prípadov fatálne následky. 
Väčšina moderných zabezpečovacích zariadení na železničných priecestiach je ovládaných automaticky, jazdou vlaku. To znamená, že ak vlak vstúpi do koľajového obvodu, spustí sa činnosť zabezpečovacieho zariadenia (zvyčajne je to vo vzdialenosti niekoľko sto metrov pred železničným priecestím, závisí od typu trate a tiež povolenej traťovej rýchlosti vlaku v danom úseku trate. Čím je rýchlosť vlaku vyššia, tým je vzdialenosť väčšia). Výstražná zvuková (60-80 decibelov)  a svetelná signalizácia (červené blikajúce svetlo) je nastavená tak, aby najpomalšie a najväčšie auto mohlo bezpečne prejsť cez priecestie (nákladné auto s prívesom o dĺžke 22 metrov a pri prejazde cez priecestie 5 km/hod). Až po tomto čase sa začína spúšťať doplnková výstraha – závory. Časovo to môže byť až do pol minúty aj viac. Činnosť zabezpečovacieho zariadenia sa ukončí automaticky až potom, keď posledný vozeň vlaku opustí koľajový obvod – opäť je to zvyčajne až niekoľko sto metrov za priecestím. Celú túto dobu je zabezpečovacie zariadenie v činnosti. A po celý tento čas žiadny z účastníkov cestnej premávky v zmysle zákona o premávke na pozemných komunikáciách nesmie vstupovať na železničné priecestie.
Z našej skúsenosti výnimočné prípady, keď sa čaká na priecestiach neúmerne dlhú dobu, sú spôsobené rôznymi mimoriadnosťami – napr. keď vlak už vstúpi do koľajového obvodu a tam napr. dôjde k zrážke s civilnou osobou. Kým sa nehoda nevyšetrí a vlak nie je odtiahnutý späť do stanice, zariadenie vykazuje činnosť.  Alebo ak dôjde v tomto obvode k zrážke so zverou, alebo ak niekto zatiahne ručnú brzdu vo vlaku, čo sa vždy musí riadne vyšetriť. 
Čo železničné priecestie, to iný okamih spustenia aj vypnutia signalizácie. Niekde sa čaká dlhšie, inde kratšie. Čím je to spôsobené?
Železničné priecestie možno zjednodušene prirovnať k cestnému priechodu pre peších, kde chodci majú možnosť svoj zámer prechodu cesty inicializovať tlačidlom. Riadiaci systém požiadavku vyhodnotí a následne nastaví pre peších bezpečný režim „prechodu“ cez priechod (zelený panáčik). U zabezpečeného železničného priecestia požiadavku za „tlačidlo pre uzatvorenie priechodu pre CMV“ nahrádza riadiaci systém. Každé priecestie má svoje špecifiká, ktoré sú zohľadnené a určujú časový okamih a dĺžku spustenia do činnosti pre zachovanie bezpečnosti (dĺžka priecestia, rýchlosť CMV na priecestí, rozhľadové dĺžky, počet koľají, vyhotovenie závor, atď.).
Čo má vodič urobiť, keď má pocit, že signalizácia bliká neúmerne dlho? Napr. 15 minút stojí pred priecestím a vlak nikde. Komu volať?
Vodič ako účastník cestnej premávky môže v prípade akejkoľvek mimoriadnosti na priecestí (nehoda, porucha, ohrozenie bezpečnosti) pre potreby rýchlej orientácie záchranných zložiek v rámci integrovaného záchranného systému 112 použiť jedinečnom identifikačnom čísle (JIČ), ktoré je pridelené každému železničnému priecestiu v SR, ide o rýchlu identifikáciu priecestia. Následne operátor IZS telefonicky takúto udalosť oznámi určeným zamestnancom ŽSR (dispečer, výpravca), ktorí vykonajú potrebné prevádzkové a dopravné opatrenia resp. zabezpečia napríklad zastavenie dopravy na príslušnom traťovom úseku železničnej trate.
Doprava na tratiach ŽSR nikdy nie je bez kontroly. Akákoľvek porucha je okamžite signalizovaná výpravcovi, dispečerovi, resp. rušňovodičovi prichádzajúceho vlaku.
V prípade poruchy signalizácie priecestia stanica okamžite avizuje opravára, ktorý prípadnú chybu odstráni, resp. vykoná potrebné opatrenia v čo najkratšom čase, závisí od možnosti a spôsobu dopravy na miesto zásahu. Do doby odstránenia poruchy vlaky jazdia cez železničné priecestie na tzv. OP rozkaz. Ide o mimoriadny režim, keď rušňovodič vie, že na priecestí je akýkoľvek problém, takže jeho povinnosť je jazdiť maximálnou rýchlosťou 10 km/hod a trúbiť. Rýchlosť je stanovená preto na 10km/hod, aby vlak vedel v prípade potreby okamžite zastať. 
Koľko železničných priecestí máme na Slovensku + poprosím rozdeliť na stupne zabezpečenia.
Celkový počet železničných priecestí je k 1. 1. 2014  2 149 z toho zabezpečených 1 088 a nezabezpečených 1 061. Od roku 2004 – teda za posledných desať rokov sa ich počet znížil o 330 a v tomto trende majú ŽSR záujem pokračovať.

Z hľadiska zabezpečenia rozdeľujeme železničné priecestia na dve hlavné skupiny:

zabezpečené (aktívne), ktoré sú vybavené priecestným zabezpečovacím zariadením (ďalej len „PZZ“),
nezabezpečené (pasívne), ktoré sú označené iba dopravnými značkami (A25, A26, A27a-b, A28a-b, A29a-b, A30a, A30b, P2).

Zabezpečené železničné priecestia delíme na nasledovné kategórie:

          SVETELNÉ -                               977
                                    So  závorami     513
                                    Bez závor          464 

          MECHANICKÉ  -                        60
                So svetelnou signalizáciou        57
                Bez svetelnej signalizácie           3    

         TRVALO UZAMKNUTÉ                 42    (otvárajú sa na požiadanie) 

         PZMO                                          9     (Priecestné zariadenia mechanické so závorami jednodrôtovými, posuvnými alebo otočnými) 

                 Kritériom pre voľbu spôsobu zabezpečenia priecestí je:

... dopravný moment, ktorý je vyjadrený ako súčin počtu vlakov a počtu cestných motorových  vozidiel za 24 h, ktoré prejdú cez dané priecestie;
... kategória železničnej trate, najmä najvyššou dovolenou rýchlosťou; trate sa v tejto súvislosti delia na:
          - trate s rýchlosťou vyššou ako 100 km/h,
          - trate s rýchlosťou vyššou ako 60 km/h (max. do 100 km/h vrátane),
          - trate s rýchlosťou vyššou ako 30 km/h (max. do 60 km/h vrátane),
          - trate s rýchlosťou do 30 km/h
... druh pozemnej komunikácie; tie sa v predmetnej súvislosti delia na:
          - cesty I. triedy a miestne komunikácie I. triedy,
          - cesty II. triedy a miestne komunikácie II. triedy,
          - cesty III. triedy
          - účelové komunikácie
... rozhľadové pomery; tie vyplývajú zo zábrzdných vzdialeností cestných motorových vozidiel (ďalej „CMV“) a rozhľadových dĺžok, kde zábrzdná vzdialenosť predstavuje dĺžku dráhy, ktorú prejde CMV po pozemnej komunikácii za čas potrebný pre zaregistrovanie železničného vozidla a včasné zastavenie pred priecestím,
... miestne pomery – tieto vyplývajú zo situovania železničných priecestí pri výstavbe dráhy a existujúceho stavebno-technického riešenia pozemnej komunikácie.

Koľko dopravných nehôd a koľko usmrtených ste zaznamenali na železničných priecestiach v rokoch 2003-2013?

Všetky tragické nehody na železničných priecestiach sa stali z viny účastníkov cestnej premávky, ktorí nerešpektovali zákon o premávke na pozemných komunikáciách, pred priecestím nezastali a nepresvedčili sa o bezpečnom prejazde cez priecestie, išli na červenú, alebo dokonca cez zatvorené závory.