Dlhodobá stratégia znižovania hluku
Hluk z železničnej dopravy je obecne významným zdrojom hluku, ktorý obťažuje obyvateľov vyspelých štátov sveta a Európy. Výrazné obťažovanie obyvateľov hlukom zo železničnej dopravy, je najmä v okolí železničných dráh, ktoré sú trasované v zastavanom území s funkciou bývania, kde sa nachádza veľké množstvo rodinných aj bytových domov. Niekedy sú železničné dráhy trasované v tesnom kontakte s budovami s funkciou bývania. Protihlukové opatrenia, v okolí takýchto dráh, alebo v takomto území, sú veľakrát náročné a nie je ich možné realizovať výstavbou protihlukových clôn (PHS, zemných valov a pod), ako v prípade ich trasovania mimo urbanizovaného územia alebo trasovania okrajom urbanizovaného územia. uvedeného, je dlhodobá stratégia znižovania hluku zo železničnej dopravy v okolí väčších dráh trasovaných v urbanizovanom území odlišná od stratégie znižovania hluku v okolí dráh trasovaných okrajom urbanizovaného územia alebo mimo takéhoto územia. Niektoré prvky sa môžu prelínať a byť rovnaké. Vo viacerých prípadoch ale nie je možné, alebo len vo veľmi obmedzenom rozsahu, je možné aplikovať rovnaké prvky alebo princípy.
Špecifikum riešenia PHO oproti riešeniam PHO v okolí pozemných komunikácií je najme v riešení súvisiacej infraštruktúry železničných tratí. V niektorých prípadoch obmedzenosť riešenia navrhovaných riešení PHO je daná aj zabezpečením bezpečnosti prevádzky na železničných tratiach a zabezpečení dostupnosti činnosti súvisiacich so záchranou v prípade havárie alebo iných mimoriadnych situácií. Dôležitým faktorom je aj zabezpečenie dostupnosti činností súvisiacich s bežnou údržbou samotných tratí a súvisiacej infraštruktúry. Napriek uvedenému, niektoré prvky a riešenia PHO sa môžu prelínať a byť rovnaké pri železničnej aj cestnej doprave. Vo viacerých prípadoch je možné, niekedy v obmedzenom rozsahu, aplikovať pre železničné dráhy princípy, ktoré sa bežne aplikujú v okolí ciest [11].
Dlhodobá stratégia znižovania hluku zo železničnej dopravy, najmä pri projektovaní nových železničných tratí a projektovej príprave modernizácie a rekonštrukcie exitujúcich tratí, vychádza z požiadavky dosiahnuť, aby hodnoty určujúcej veličiny pre hluk zo železničnej dopravy boli v súlade s požiadavkami legislatívy zaoberajúcej sa ochranou a podporou verejného zdravia. V praxi táto požiadavka znamená dosiahnuť takú úroveň hlukovej záťaže v dotknutom vonkajšom chránenom priestore, spôsobovanej železničnou dopravou, aby jej pôsobením neboli prekračované prípustné hodnoty určujúcej veličiny dané platnou legislatívou zaoberajúcou sa objektivizáciou a hodnotením hluku vo vonkajšom a vnútornom prostredí [12].
Znižovanie hlukovej záťaže zo železničnej dopravy, pri nezmenených technických riešeniach existujúcich koľajových vozidiel, je v priamom kontraste s požiadavkou na zvyšovanie dopravných výkonov osobnej aj nákladnej koľajovej dopravy. Z uvedeného dôvodu, je preto dlhodobá stratégia znižovania hluku zo železničnej dopravy, nemysliteľná bez znižovania hlukových emisných hodnôt koľajových dopravných prostriedkov a technických riešení, ktoré znižujú hlukovú emisnú hodnotu pri zdroji. K výrazným subzdrojom hluku zo železničnej dopravy v súčasnosti patrí najmä hluk valenia, hluk pohonnej jednotky, hluk generovaný zberačmi (v prípade elektrifikovaných tratí), pri vyšších rýchlostiach aerodynamický hluk a hluk generovaný samotnou konštrukciou železničnej trate a interakciou pohybu vozidla po danej železničnej koľaji.
Pri nižších maximálnych prípustných traťových rýchlostiach, aké sú bežné pri trasovaná dráh v zastavanom území, je výrazným hlukom aj hluk generovaný pohonnou jednotkou a súvisiacimi podpornými agregátmi. Tento zdroj hluku je výrazným najmä v prípade, ak je pohonná jednotka riešená výlučne vznetovým spaľovacím motorom (na niektorých lokálnych regionálnych tratiach bez elektrifikácie).
Dlhodobá stratégia znižovania hlukovej záťaže sa môže pre rôzne druhy hluku líšiť. Stratégiu znižovania hluku, spôsobovaného železničnou dopravou, môžeme rozdeliť na opatrenia:
- priamo na zdroji hluku (koľajovom vozidle; kontakte valenia kolesa po koľajnici, pohonnej jednotke, riešenie koľajového zvršku, upevnenie koľajníc, riešenie spájania koľajníc a iné);
- na ceste šírenia medzi zdrojom hluku a miestom príjmu vo vonkajšom chránenom prostredí (protihlukové clony – steny, valy apod., trasovanie tratí v zárezoch, výstavba zárubných múrov so zvuk-pohltivým povrchom a iné);
- na ceste šírenia medzi zdrojom hluku a miestom príjmu vo vnútornom chránenom prostredí (zlepšenie zvukovej izolácie stavebných konštrukčných prvkov obvodových plášťov budov s funkciou bývania, zabezpečenie vetrania vnútorných chránených priestorov bez nutnosti ovárania okien a iné).
Posledné uvedené riešenia, sú veľakrát možné, ako rýchle a efektívne riešenia zlepšenia akustickej pohody vo vnútornom priestore bodov s funkciou bývania, najmä v okolí železničných tratí trasovaných cez urbanizované územia.
Dlhodobá stratégia znižovania hluku zo železničnej dopravy musí vychádzať z dostupných poznatkov z technickej akustiky, ktoré je potrebné aplikovať na sledovaných zdrojoch hluku (koľajové vozidlá) a pri návrhu protihlukových opatrení. Najnovšie poznatky z oblasti akustiky, ale aj konštrukcie koľajových vozidiel a možných úprav železničných tratí, je nutné aplikovať v čo najširšej miere vo všetkých stupňoch navrhovaných činností, u ktorých je predpoklad zásahu do životného prostredia a zdravia ľudí, pri použití indikátorov politicky relevantných, vedecky zdôvodnených a merateľných. Tieto je nutné uplatňovať tak, aby mohli byť primerane zdokumentované a pravidelne monitorované vo všetkých stupňoch navrhovaných riešení.
V prípade železničnej dopravy sa jedná najmä o:
- plánovanie železničných tratí, program prípravy a výstavby nových tratí, resp. ich rekonštrukcie a modernizácie musí byť s ohľadom na plnenie platných prípustných hodnôt pre hluk zo železničnej dopravy (pozri [11]);
- pri územnom plánovaní, brať ohľad na možné dopady z pôsobenia hluku generovaného železničnou dopravou, na územia s funkciou bývania;
- uvažovať s technickými opatreniami pri zdrojoch hluku; v zmysle predpisov zaoberajúcich sa sledovaním vonkajšej hlučnosti koľajových vozidiel a ich pripravovaných zmien, povoľovať vo vybraných územiach a na im prislúchajúcich sledovaných úsekoch ciest, prevádzku vozidiel s nižšou vonkajšou hlučnosťou;
- vybrané úseky železničných tratí budovať, resp. rekonštruovať s traťovým zvrškom pri použití tzv. „tichých riešení“ (napr. znížiť výrazne hluk valenia v styku koleso – koľajnica, zníženie priameho vyžarovania zvuku pri prejazde koľajových vozidiel po danom úseku trate, znížiť prenos vibrácií do podložia a prenos vo forme štrukturálneho zvuku do dotknutých objektov, v ktorých sú vnútorné chránené priestory [11]);
- zníženie prenosu hluku medzi zdrojom a miestom príjmu; kde je to možné budovať vhodné protihlukové clony, alebo v urbanizovanom území trasovanie tratí pod povrchom úrovne terénu alebo s čiastočným (galériové protihlukové clony) alebo úplným prekrytím;
- pri návrhu protihlukových opatrení využívať poznatky a skúsenosti z medzinárodných projektov (napr. Q – City, City Hush, Quiet Track), ktoré sú podporované a financované zo zdrojov Európskej komisie;
- v maximálnej miere využívať spolufinancovanie protihlukových opatrení prevádzkovateľa zdrojov hluku (železničných tratí), VÚC, obcí, súkromných osôb a vlastníkov objektov na ktorých je potrebné robiť protihlukové opatrenia;
- regulačné opatrenia, ekonomické opatrenia alebo podnety na zníženie hluku vykonávať podľa súčasných technických možností, znalostí a overených skúseností v praxi;
- zabezpečiť koordináciu pri tvorbe „hlukovej legislatívy“, za účasti správcov a majiteľov najvýraznejších zdrojov hluku;
- povoľovanie stavieb v blízkom okolí výrazných zdrojov hluku viazať na splnenie platných limitov hluku vo vnútornom chránenom prostredí budov; pripraviť a zabezpečiť schválenie legislatívy, ktorá by uvedenú povinnosť zaviazala investorov stavieb, ktorých sa to bude týkať;
- plánovať a realizovať optimalizovanie železničnej infraštruktúry, s cieľom zníženia hlukovej záťaže zo železničnej dopravy, s ohľadom na prijateľné ekonomické náklady (plánovanie a realizovanie pravidelnej kontroly drsnosti koľajníc a ich priečnej a pozdĺžnej tvarovej a rozmerovej nerovnomernosti, zabezpečiť pri prijateľných ekonomických nákladoch udržiavanie uvedených parametrov v medziach, ktoré zabezpečia čo najnižšie generovanie hlukovej záťaže);
- zabezpečiť prevádzku na všetkých, alebo aspoň na vybraných železničných tratiach prevádzkou koľajových vozidiel s čo najnižšími hlukovými emisnými parametrami, napr. prevádzka osobných koľajových vozidiel len s kotúčovými brzdami, prevádzka nákladných koľajových vozidiel len s brzdami, ktoré zabezpečia zníženú hlučnosť (klátikové brzdy ma báze kompozitov a nových materiálov zabezpečujúcich zníženie hlukových parametrov vozidiel), vozidlá s kolesovými absorbérmi na zníženie generovania štrukturálneho zvuku celého vozidla, prevádzku vozidiel s „automatickým primazávaním“ na zníženie generovania výrazne rušivého tónového zvuku pri prejazde oblúkov, a pod., zabezpečiť prevádzku koľajových vozidiel, ktorých technický stav je pravidelne kontrolovaný aj s ohľadom na možné generovanie zvýšenej hlukovej záťaže;
- príprava legislatívy, na základe ktorej bude možné zjednodušiť spolufinancovanie protihlukových opatrení na objektoch v súkromnom vlastníctve (na mieste príjmu), za účelom zníženia hlukovej záťaže z pôsobenia železničnej dopravy po železničných tratiach vo vlastníctve štátu, vo vnútornom chránenom priestore;
- v maximálnej miere využívať spolufinancovanie protihlukových opatrení prevádzkovateľa zdrojov hluku, VÚC, obcí, súkromných osôb a vlastníkov objektov na ktorých je potrebné robiť protihlukové opatrenia
- regulačné opatrenia, ekonomické opatrenia alebo podnety na zníženie hluku vykonávať podľa súčasných technických možností, znalostí a overených skúseností v praxi
- zabezpečiť koordináciu pri tvorbe „hlukovej legislatívy“, za účasti správcov a majiteľov najvýraznejších zdrojov hluku
- povoľovanie stavieb v blízkom okolí výrazných zdrojov hluku viazať na splnenie platných limitov hluku vo vnútornom chránenom prostredí budov; touto povinnosťou viazať investorov takýchto stavieb.