Opis vybraných úsekov väčších železničných dráh v správe ŽSR

Opis vybraných úsekov väčších železničných dráh v správe ŽSR

Územie okolo železničných dráh v správe ŽSR, na ktorých bola v roku 2021 intenzita pohybu vlakových súprav vyššia ako 30 tisíc za rok, sú rozložené po celom území SR. Zoznam je uvedený v tabuľke č. 1. Celkove je územie okolia väčších železničných dráh, pre stav v roku 2021, rozdelené do šiestich súvislých celkov.

Tabuľka 1 Zoznam vybraných úsekov väčších železničných dráh v správe ŽSR

Úsek Z1: Hranica Bratislavskej aglomerácie po Kúty št. hr. (časť trate ŽSR- 110, Bratislava - Kúty - Břeclav), celková plocha 53, 2 km²
Úsek Z2: Hranica Bratislavskej aglomerácie po železničnú stanicu Piešťany (časť trate ŽSR-120, Bratislava - Žilina), celková plocha 71,6 km²
Úsek Z3: Hranica Bratislavskej aglomerácie po železničnú stanicu Štúrovo (časť trate ŽSR–130, Bratislava – Palárikovo – Štúrovo), celková plocha 115,7 km2
Úsek Z4: Železničná stanica Nové Mesto nad Váhom, po železničnú stanicu Žilina (časť trateŽSR-120, Bratislava – Žilina). V Žiline sa úsek ďalej rozdeľuje. Jedna časť pokračuje na sever do Čadca štátna hranica (časť trate ŽSR-127, Žilina –Čadca – Mosty u Jablunkova) druhá časť pokračuje na východ, po okraj košickej aglomerácie (časť trate ŽSR-180, Žilina – Košice), celková plocha 379,0 km²
Úsek Z5: Hranica košickej aglomerácie po výhybku Slivník (časť trate ŽSR-190, Košice – Kalša – Trebišov), celková plocha 33,1 km²
Úsek Z6: Zo železničnej stanice Zvolen po železničnú stanicu Banská Bystrica (časť trate ŽSR 170, Zvolen – Vrútky), celková plocha 22,3 km²

Zobrazenie jednotlivých úsekov na mape SR je v Prílohe 1.

Územie Z1, podľa tabuľky 1, začína na okraji bratislavskej aglomerácie a pokračuje smerom na sever po hranicu s Českou republikou. Územie v okolí sledovanej železničnej trati začína v Devínskej Novej Vsi prechádza cez Devínske Jazero, Zohor, Plavecký Štvrtok, Malacky, Veľké Leváre, Závod, Moravský Svätý Ján, Kúty a Brodské. Na niektorých úsekoch je železničná trať v súbehu s cestou I. triedy a čiastočne s diaľnicou D2. Okrem zdrojov hluku z cestnej a železničnej dopravy sa v tomto území nachádzajú priemyselné zdroje, najmä v meste Malacky. Celková plocha územia je 53,2 km2. V území Z1 podľa údajov RO MV SR pre rok 2021, bolo k trvalému pobytu bolo prihlásených 17 862 obyvateľov. 

Územie Z2 začína na okraji bratislavskej aglomerácie (okraj mestskej časti Bratislava Rača) pokračuje cez obce a mestá Svätý Jur, Pezinok, Šenkvice, Báhoň, Cífer, Trnava, Brestovany, Leopoldov, Madunice, Veľké Kostoľany, Drahovce a končí v Piešťanoch. V niektorých častiach je súbeh železničnej trate s cestou I. triedy (Bratislava - Pezinok). Najväčšími mestami, ktorými úsek prechádza sú Trnava a Piešťany. V Trnave sa v sledovanom území nachádzajú aj dve nemocnice. Úsek má plochu 71,6 km2. V území Z2 podľa údajov RO MV SR pre rok 2021, bolo k trvalému pobytu bolo prihlásených 46 633 obyvateľov.

Úsek Z3 začína na okraji bratislavskej aglomerácie (okraj katastrálneho územia obce Bernolákovo), ďalej prechádza obcami a mestami Veľký Biel, Senec, Reca, Pusté Úľany, Sládkovičovo, Galanta, Topoľnica, Šaľa, Trnovec nad Váhom, Jatov, Tvrdošovce, Palárikovo, Ľudvíkov, Nové Zámky, Dvory nad Žitavou, Pribeta, Strekov, Nová Vieska, Gbelce, Mužia a končí na železničnej stanici v Štúrove. V ŽS Palárikovo je odbočka do ŽS Šurany (spojka na trať ŽSR 150). V niektorých častiach je súbeh s cestou I. triedy. Na tomto úseku sa nachádza najdlhší železničný most v sieti ŽSR s dĺžkou takmer 450 metrov (cez rieku Váh). Plocha územia je 115,7 km2 . V území Z3 podľa údajov RO MV SR pre rok 2021, bolo k trvalému pobytu bolo prihlásených 32 958 obyvateľov.

Rozlohou najväčší súvislý úsek, je úsek Z4. Začína železničnou stanicou Nové Mesto nad Váhom, pokračuje cez Trenčianske Bohuslavice, Melčice, Kostolná Zárečie, Zlatovce, Trenčín, Trenčianská Teplú, Dubnicu nad Váhom, Ilavu, Košecu, Ladce, Belušu, Dolné Kočkovce, železničný uzol v meste Púchov (napojenie s ŽSR 125 do Českej republiky, súčasť Železničného koridoru pre nákladnú dopravu č.9), ďalej cez Nosice, Považskú Bystricu, Považskú Teplú, Plevník-Drieňové, Predmier Bytču, Dolný Hričov, Horný Hričov do Žiliny. V tomto úseku medzi Púchovom a Považskou Bystricou došlo k zmene trasovania železničnej trate, v dôsledku toho tu boli vybudované dva nové mosty a tunel. V Žiline sa úsek ďalej rozdeľuje na dve vetvy. Severnú cez Brodno, Rudinu, Kysucké Nové Mesto, Kysucký Lieskovec, Ochodnicu, Dunajov, Krasno nad Kysucou, Oščadnicu, Čadcu, Svrčinovec a jeho koniec je ohraničený štátnou hranicou s Českou Republikou. Východnú vetvu, cez Tepličku nad Váhom, Gbeľany, Varín, Nezabudsku Lúčku, Vrútky, Sučany, Turany, Krpeľany, Ratkovo, Šútovo, Kraľovany, Stankovany, Ľubochňu, Hubovú, Švošov, Hrboltovú, Černovú, Ružomberok, Liskovú, Ivachnovú, Liptovskú Teplú, Bešeňovú, Liptovký Michal, Liptovké Vlachy, Liptovský Mikuláš, Okoličné, Podtureň, Liptovský Hrádok, Kráľovú Lehotu, Važec, Štrbu, Lučivnú, Podskalka, Svit, Poprad, Gánovce, Vydrník, Letanovce, Spišské Tomášovce, Smižany, Spišskú Novú Ves, Tepličku nad Hornádom, Markušovce, Matejovce nad Hornádom, Chrasť nad Hornádom, Vítkovce, Olcnovú, Spišské Vlachy, Kolinovce, Krompachy, Richnavu, Klukanovú, Margecany, Malú Lodinu, Veľkú Lodinu, Kysak, Trebejov, Družstevnú pri Hornáde, Kostoľany nad Hornádom s ukončením na hranici aglomerácie Košice. V tomto úseku je na viacerých miestach súbeh železničnej trate s cestami I. triedy a diaľnicou D1. Tento úsek prechádza územím s rôznou morfológiou – rovinatý terén, cez údolia slovenských hôr (údolie medzi Malou a Veľkou Fatrou) s viacerými tunelmi, v tesnej blízkosti viacerých vodných nádrží na rieke Váh (najväčšia je Liptovská Mara), kotlinou medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami. Za Popradom sa úsek mierne stáča na juh, pokračuje juhovýchodným smerom cez Spiš (Spišská nová Ves), okolo Slovenského Raja údolím Hornádu (okolo vodnej nádrže Ružín) na okraj mesta Košice. Železničná trať prechádza okolo niekoľkých chránených území a národných parkov. V tomto území sa nachádzajú väčšie mestá, Považská Bystrica, Žilina, Liptovský Mikuláš, Poprad. Viaceré železničné uzly, Púchov, Žilina, Vrútky, Kraľovany, Poprad, Margecany, Kysak. Trať prechádza cez územia s priemyslom, husto obývanými oblasťami a oblasťami v otvorenej krajine. Časť územia s najhustejším osídlením je v meste Žilina a Poprad. Celková plocha tohto územia je 379,0 km2 , v tomto území bolo pre stav v roku 2021, podľa údajov RO MVSR, prihlásených k trvalému pobytu 256 238 obyvateľov.

Druhý najmenší rozlohou a najmenší hustotou osídlenia, je úsek Z5. Začína na južnom okraji aglomerácie Košice a končí výhybkou pri obci Slivník. V tomto území sa nachádzajú obce Nižná Myšľa, Vyšná Myšľa, Bohdanovce, Ruskov. Celková plocha územia je 33,1 km2 . V území Z5 podľa údajov RO MV SR pre rok 2021, bolo k trvalému pobytu bolo prihlásených 4 965 obyvateľov.

Úsek Z6, najmenší zo sledovaných úsekov, začína v meste Zvolen, na ŽS Zvolen a končí v meste Banská Bystrica, na ŽS Banská Bystrica. V tomto úseku železničná trať (ŽSR 170) je vedená vo väčšej časti územia popri rieke Hron. Začiatok úseku (ŽS Zvolen) je pri rieke Slatina, ľavom prítoku rieky Hron. Mestá Zvolen a Banská Bystrica sú najväčšími mestami regiónu, spája ich aj rýchlostná cesta R1 a cesta I triedy I/69, ktoré sú situované západne od ŽSR 170. V území sa ďalej nachádzajú obce Sliač kúpele, Veľká Lúka, Hronsek, Vlkanová, a Radvaň. Celková plocha územia je 22,3 km2 . V území úseku Z6, bolo pre stav v roku 2021, podľa údajov RO MVSR, prihlásených k trvalému pobytu 27 456 obyvateľov.

Podľa údajov z Registra obyvateľov MZ SR, v riešenom území bolo k trvalému pobytu v roku 2021 prihlásených 386 115 obyvateľov, čo je približne 7,1 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska (stav pre rok 2021).