Prestavba bratislavského železničného uzla prebieha od roku 1959 takmer nepretržite.
Najdôležitejším cieľom rekonštrukcie bratislavského uzla bolo odstrániť železnicu Bratislava-filiálka – Bratislava-Nové Mesto (neskôr Nivy) – Bratislava-Petržalka, ktorú v tomto období križovalo 10 úrovňových priecestí a ktorá sa tak stala vážnou prekážkou mestskej dopravy. Prvým krokom sa stalo preloženie trate, vychádzajúce zo stanice Bratislava-Nové Mesto (Nivy) a smerujúcej zastavanými mestskými časťami okolo zimného štadióna a Ondrejského cintorína do Podunajských Biskupíc a ďalej do Komárna. Nové bratislavské ukončenie železnice medzi Bratislavou a Komárnom vyústilo do bratislavskej hlavnej stanice a tvorilo prvý úsek tzv. Bratislavskej železničnej obvodovej komunikácie (BŽOK). Na jej trase vznikla nová železničná stanica Bratislava-Nové Mesto premenovaná na Bratislava-Nivy. Z novej stanice Bratislava-Nové Mesto pokračovala výstavba BŽOK v nasledujúcej etape do ďalšej novej bratislavskej stanice ÚNS (Ústredná nákladná stanica). Do ÚNS tiež ústila vlečka k podniku Slovnaft, ktorá pôvodne vychádzala zo železničnej stanice Podunajské Biskupice. Význam železničnej stanice Bratislava-Nivy začal klesať po preložení vyústenia bratislavského vlečkového systému (prístav, Kovošrot, Gumon atď.) do ÚNS a po ukončení výstavby provizórnej spojky medzi ÚNS a starým bratislavským dunajským mostom, keď sa z nej stala koncová stanica. Ukončenie výstavby Diaľnično-železničného mosta umožnilo napojiť ÚNS na Petržalku definitívnou traťou a opustiť provizórnu traťovú spojku medzi ÚNS a Starým mostom (posledný vlak tadiaľ prešiel 17.12.1983). To v konečnom dôsledku znamenalo splnenie pôvodného zámeru a železničná stanica Nivy bola v druhej polovici 80. rokov zlikvidovaná.
Rastúce zaťaženie zriaďovacej stanice Bratislava-východ bolo príčinou rozsiahlej prestavby tejto stanice v 70. rokoch. V rámci rekonštrukcie bol vybudovaný obvod smerových a odchodových koľají, ktorý bol do dopravne Vinohrady-odb. (predtým Rača-odb.) vyústený novou traťovou spojkou, mimoúrovňovo križujúcou trať Bratislava-hl. stanica – Bratislava-Rača. Neskôr bolo koľajisko zriaďovacej stanice vybavené modernou triediacou technikou. Vybudovaný tu bol tiež miestny informačný systém a moderné zabezpečovacie zariadenia, umožňujúce ústredné riadenie dopravy v priľahlých dopravniach. V súvislosti s rastom výkonov zriaďovacej stanice bolo v jej obvode postavené tiež rušňové depo, opravovňa vozňov a pracovisko elektroúseku.
Medzi ďalšie významnejšie investície, realizované v bratislavskom železničnom uzle, patrí prestavba železničnej stanice Bratislava-predmestie (predtým Dynamitka), spojená s výstavbou novej výpravnej budovy, inštalácia fínskeho umývača vozňov v obvode stanice Bratislava hl.-odstavné a nové výpravné budovy stanice Devínska Nová Ves a zastávky Bratislava-Vinohrady (vznikla v súvislosti s preložkou úseku Bratislava-Vinohrady – Rača odb., odstraňujúcou jeho mimoúrovňové kríženie s traťou Rača-odb. – Bratislava-predmestie a s tým súvisiaci ostrý oblúk; v tejto súvislosti sa dopravňa Rača-odb. premenovala na Vinohrady-odb.). Rozsiahlou dostavbou bola doplnená výpravná budova hlavnej stanice na začiatku 90. rokov. Táto rekonštrukcia bola pôvodne chápaná ako provizórne riešenie, súvisiace s plánovanou významnou rekonštrukciou celej stanice, ktorá sa však už neuskutočnila.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.