Rozhodnutie o budovaní prekládkovej stanice medzi širokým a normálnym rozchodom v Čiernej nad Tisou bolo prijaté Povereníctvom dopravy na základe Dohody o zásadách vzájomného styku v železničnej doprave medzi ČSR a ZSSR, prijatej zástupcami oboch štátov v Moskve v marci a apríli 1946. Hlavné zásady výstavby stanovilo povereníctvo na porade 9.7.1946.
Práce rýchlo postupovali a 15.4.1947 sa spojila širokorozchodná koľaj, vybudovaná na Slovensku, so širokorozchodnou koľajou na sovietskom území. Dňa 22.4.1947 prišiel do Čiernej nad Tisou prvý sovietsky širokorozchodný vlak a začala sa prekládka do vozňov normálneho rozchodu.
V prvej etape výstavby boli vybudované 4 koľaje normálneho rozchodu, ku ktorým neskôr pristavili ďalšie 4 a 3 koľaje širokého rozchodu pre dopravu a 1 koľaj na prekládku. Prekladisko pozostávalo z jednej koľaje širokého a jednej koľaje normálneho rozchodu, ktoré boli vedľa seba. Na jednom konci bola drevená vyvýšená rampa dlhá 50 m. Súčasne sa stavala definitívna prekládková rampa, ktorú nazvali „zakrytá rampa“.
Rozsah a technická úroveň zariadení pre dopravu a prekládku bola nízka. Roku 1947 sa tu priemerne denne prekladalo 3500 t tovaru.
Požiadavky na prekládku narastali a tak bolo nevyhnutné budovať ďalšie koľaje a prekládkové rampy, a to v poradí:
V roku 1948: jazyková rampa;
v roku 1949: nová mäsová rampa, čelná rampa, transportérová rampa;
v roku 1950: vyvýšená rampa;
v roku 1951: colná rampa;
v roku 1952: I. rozmrazovňa rudy;
v roku 1953: I. vysoká rudná rampa, zahrádzkovacia rampa, východná rampa;
v roku 1954: portálová rampa, prvá časť prečerpávacej stanice;
v roku 1955: obecná rampa, ďalšia časť prečerpávacej stanice;
v roku 1956: rozšírenie prečerpávacej stanice;
v roku 1957: II. vysoká rudná rampa;
v roku 1958: II. rozmrazovňa rudy;
v roku 1959: ďalšia časť portálovej rampy.
Spolu s rastom počtu prekládkových rámp sa zvyšovala i prekládková mechanizácia a rástlo i koľajisko. Z troch koľají širokého rozchodu vyrástli postupne štyri rozsiahle koľajové skupiny s dvomi zvážnymi pahorkami a niekoľkými výťažnými koľajami. Podstatná časť koľajových kapacít bola budovaná tesne po roku 1948 a doplnená bola v rokoch 1959-1962. Osem pôvodných koľají normálneho rozchodu sa rozrástlo na 7 koľajových skupín so zvážnym pahorkom a s niekoľkými výťažnými koľajami. V roku 1951 boli vybudované smerové koľaje, roku 1953 nasledovali vchodové koľaje, roku 1954 zásobné koľaje (skupina „500“), roku 1960 koľajová skupina „300“ a manipulačné koľaje (skupina „200“) nasledujúci rok skupina „400“. V roku 1953 začala i výstavba koľajiska v Dobrej pri Čiernej nad Tisou. Práce boli ukončené v roku 1969.
Prekladisko sa rozrástlo tak, že v súčasnosti je v Čiernej nad Tisou približne 160 km koľají a takmer 500 výhybiek na ploche 10 km2. Podrobnejšie údaje o vývoji objemu prekládky sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
|
Vývoj objemu prekládky (údaje v mil. t za rok) |
|
|
rok |
prekládka |
|
1947 |
0,4 |
|
1950 |
1,9 |
|
1955 |
4,3 |
|
1960 |
9,6 |
|
1965 |
11,7 |
|
1970 |
10,0 |
|
1975 |
9,6 |
|
1980 |
8,9 |
|
1985 |
7,3 |
|
1990 |
6,8 |
|
1995 |
5,1 |
Okrem dopravných a prepravných zariadení v Čiernej nad Tisou vybudovali zariadenia na údržbu rušňov, vozňov, mechanizmov a vytvorili podmienky na preväzovanie podvozkov širokorozchodných vozňov na normálnerozchodné a naopak. Zariadenia tiež slúžili pre podniky zahraničného obchodu na preväzovanie podvozkov rušňov, ktoré sa vyvážali do ZSSR. Až na niektoré ďalšie výnimky sa tovar, prepravovaný do ZSSR prekladal v Čope. Okrem toho vznikol v Čiernej nad Tisou tiež celý rad sociálnych objektov a kancelárií.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.