Po 2. svetovej vojne sa v celom rade prípadov uskutočnila výstavba nových alebo prestavba jestvujúcich výpravných budov na menej významných staniciach. V súvislosti s inštaláciou reléových traťových i staničných zabezpečovacích zariadení boli budované nové objekty. Ďalšiu výstavbu si vyžiadala elektrifikácia (sem patria predovšetkým meniarne, napájacie a spínacie stanice) a inštalácia reléových zabezpečovacích zariadení. Zriaďovali sa stanice sústredenej nakládky a vykládky a stanice kusových zásielok (predovšetkým nové skladové objekty). Pokračovala výstavba niekoľkých kontajnerových prekladísk (veľký areál vznikol v Bratislave neďaleko novej stanice ÚNS) a reštrukturalizácia železničnej organizačnej štruktúry (v dôsledku toho vzniklo viacero administratívnych budov, z ktorých najvýznamnejšia bola budova Prevádzkového oddielu vo Zvolene). Ďalšie stavby súviseli so zvyšovaním podielu štvornápravových vozňov (prestavba dielní v Trnave medzi rokmi 1968 a 1984) a prechodom z parnej na motorovú a elektrickú (rozsiahle rekonštrukcie dielní pre opravu vozidiel vo Zvolene a Vrútkach, výstavba nových objektov v rušňových depách Nové Zámky, Vrútky, Humenné, Prešov, Bratislava, Plešivec, Poprad, Tisovec atď.). So zámerom zlepšenia starostlivosti o pracovníkov železníc vznikla v 80. rokoch v Bratislave polyfunkčná budova, poskytujúca priestory pre polikliniku s lôžkovou časťou, železničnú nocľažňu a ubytovňu, úrady zastúpenia zahraničných železničných správ atď. Nové ubytovne boli postavené tiež v železničných staniciach Prievidza, Prešov, Humenné a neskôr i vo Zvolene. Stavbami, špecifickými pre obdobie socialistického kolektivizmu, boli železničné rekreačné objekty. Vznikali vo Vysokých Tatrách, v Bojniciach, Vrútkach, Slovenskom raji, atď.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.