Vysoká intenzita osobnej dopravy po skončenej vojne si vyžiadala urýchlene doplniť jestvujúci rušňový parko výkonnú rýchlikovú lokomotívu. Už v roku 1945 preto objednali ČSD v závode Škoda Plzeň 40 rušňov predvojnovej konštrukcie radu 486.0. Vzhľadom na rad úprav (nové kotle s oceľovými kúreniskami, valivé ložiská behúňov, rozvodový servomotor atď.) a zvýšenie nápravového zaťaženia i najvyššej dovolenej rýchlosti však boli označené radom 498.0. K rušňom vyrábaným v rokoch 1946 a 1947 boli dodávané úplne nové elegantné štvornápravové celozvárané tendre radu 935.0 s vodným obsahom až 35 m3. Na Slovensku bola dislokovaná polovica celkového počtu týchto hnacích vozidiel.
Významným medzníkom v československej rušňovej konštrukcii sa stali v rokoch 1947-1950 lokomotívkou Škoda vyrábané rušne 475.1, určené pre dopravu ťažkých osobných a rýchlych nákladných vlakov. Dvojčité rušne s usporiadaním 2´D 1´ boli dodávané s veľmi pokrokovými kotlami, ktorých kúreniská mali už spaľovacie komory a termosifóny? ešte počas výroby bola konštrukcia novovyrábaných rušňov doplnené o francúzske, neskôr i domáce mechanické prikladače s parným strojom v tendri, výfukovú dyšnu Kylchap s dvojitým komínom a napokon i valivé ložiska na všetkých nápravových i tyčových ložiskách. Pre svoju univerzálnosť boli tieto stroje umiestnené vo väčšine slovenských rušňových dep.
Skúsenosti získané s prevádzkou týchto moderných parných lokomotív boli využité pri doplňovaní parku rýchlikových rušňov, ku ktorému došlo už v polovici 50. rokov. Lokomotívka Škoda pri novej konštrukcii využila osvedčenú koncepciu rušňa 498.0, ktorú však modernizovala všetkými novými konštrukčnými úpravami, vyskúšanými na rušňoch radu 475.1. Výsledkom sa stali skvelé rýchlikové rušne radu 498.1 (Škoda, 1954-1955), ktoré možno považovať za technické vyvrcholenie parnej trakcie na železniciach Slovenska. Jazdili s päťnápravovými tendrami 935.3, ktoré boli zaujímavé usporiadaním náprav 2´ 3. Rýchlikovú dopravu s nimi na Slovensku zabezpečovali rušňové depá Bratislava hl. a Žilina.
Úspech radu 475.1 ovplyvnil i lokomotívku ČKD pri návrhu rušňa pre prímestskú dopravu. V rokoch 1951-1955 vyrábala trojčité tendrovky s usporiadaním 2´ D 2´, svojou koncepciou zjavne nadväzujúcich na predvojnový rušeň 475.0 (konštrukcia, ktorú vyhotovila lokomotívka Škoda pre súťaž s vtedy úspešnejším rušňom 464.0 v 30. rokoch). Progresívne skonštruované nové rušne radu 476.1 sa však v prevádzke príliš neosvedčili (preťažovali zadný podvozok) a vyžiadali si ešte počas výroby viacero úprav. Upravené stroje obdržali označenie 477.0a napriek chronických problémom s príliš dlhým rámom, uvoľňujúcim sa stredným parným strojom a nedostatočnými zásobami vody i uhlia mali možnosť využívať svoje skvelé adhézne vlastnosti pri dynamických rozjazdoch ťažkých prímestských osobných vlakov ešte takmer celé dve nasledujúce desaťročia. Na Slovensku boli dislokované v rušňových depách Zvolen, Bratislava hl., Vrútky a ku koncu svojej prevádzky aj v Leopoldove.
Pre zabezpečenie nákladnej dopravy nakúpili ČSD v rokoch 1945-1947 u lokomotíviek Škoda i ČKD 228 rušňov 534.03, ktoré vznikli drobnejšími úpravami a modernizáciami starších rušňov 534.0. Používali ich takmer všetky slovenské rušňové depá, zabezpečujúce nákladnú dopravu. V súvislosti s dynamickým rastom výkonov tejto dopravy skonštruovala lokomotívka Škoda na začiatku 50. rokov pre najťažšie nákladné vlaky na hlavných tratiach mimoriadne výkonnú nákladnú lokomotívu radu 556.0. Nové dvojčité rušne s usporiadaním 1´E koncepčne vychádzali z osvedčených strojov radu 555.0, avšak svojou konštrukčnou úrovňou zodpovedali moderným rušňom 475.1. V rokoch 1951-1958 ich vyrobila lokomotívka Škoda v celkovom počte 510 kusov. Tieto stroje potom niesli takmer 30 rokov najväčšiu ťarchu nákladnej dopravy na celom Slovensku.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.