História

Do organizačnej schémy Výskumného ústavu železničného (VÚŽ) Praha, boli zaradené ako Výskumné a vývojové oblasti 5 a 6 (VVO 5 a VVO 6). Pracoviská pred začlenením do VÚŽ prešli viacerými reorganizáciami a do polohy VVO 5 a VVO 6 sa dostali cez rad organizačných predchodcov. Na počiatku bol pokyn ministra dopravy, ktorý svojím opatrením číslo 49618/58 zo 17. decembra 1958 rozhodol o rozšírení siete výskumno - vývojovej základne v rezorte dopravy. Na jeho základe náčelník Košickej a Bratislavskej dráhy v apríli a v máji 1959 zriadil pracoviská technického rozvoja (PTR) v Čiernej nad Tisou, vo Vrútkach a v Bratislave.

V septembri 1963 minister dopravy rozhodol o vytvorení „Projekčného, konštrukčného vývojového pracoviska“ (PKVP) v Bratislave a vo Vrútkach, ktoré boli zriadené 1. októbra 1963. Ich základnou úlohou bolo zabezpečovať zvyšovanie technickej a ekonomickej úrovne vozňového hospodárstva a energetiky, vypracovávať technológie údržby a opráv, vyvíjať nové technologické zariadenia a zabezpečiť ich prototypovú výrobu. Minister dopravy svojim opatrením č. j. 14 041/66-4 zo dňa 30.6.1966 previedol s účinnosťou od 1.7.1966 zo Správy vozňového hospodárstva Ministerstva dopravy do PKVP-V v Bratislave výkonnú činnosť, spočívajúcu vo vykonávaní preberania železničných vozňov od výrobných podnikov pre ČSD.

PKVP vykonávali svoju štatutárnu činnosť do konca roku 1971, t.j. do ďalšej reorganizácie výskumnej a vývojovej základne v rezorte federálneho ministerstva dopravy. Minister dopravy ČSSR svojim výnosom č. j. 54 733/71-0 25 zo dňa 23.11.1971, začlenil PKVP v plnom rozsahu do Výskumného ústavu železničného dňom 1.1.1972. Súčasťou výskumnej vývojovej základne v železničnej doprave od 1. januára 1972 sú aj Projekčne konštrukčné vývojové pracovisko vozňového hospodárstva v Bratislave a Projekčné konštrukčné vývojové pracovisko energetiky vo Vrútkach.

VVO 5 mala v období 1972 a 1973 sídlo a základné pracovisko v Bratislave a vysunuté oddelenia v Prahe a v Ústí nad Labem. Od 1.1.1974 boli vykonané vnútroústavné organizačné zmeny, v dôsledku čoho vysunuté oddelenia v Prahe a v Ústí nad Labem prešli ako jedno oddelenie do VVO 3 Praha. Zároveň bolo z VVO 5 vyčlenené oddelenie preberania vozňov, v dôsledku jeho prechodu do novovytvoreného odboru preberania železničným vozidiel pri VÚŽ. Uskutočnenými organizačnými zmenami odišli z oblasti vysunuté pracoviská a oddelenie preberania vozňov, takže VVO 5 bola od 1.1.1974. koncentrovaná v Bratislave.

Poslaním výskumnej oblasti vozňového hospodárstva bol základný a aplikovaný, teoretický a experimentálny výskum komplexných problémov technického rozvoja o organizácie vozňového hospodárstva, využitia výpočtovej techniky vo vozňovom hospodárstve, technických a technologických otázok prevádzky, údržby a opráv osobného a nákladného vozňového parku, kultúry cestovania z hľadiska vybavenia osobných železničným vozňov, modernizácie osobných a nákladných železničných vozňov, prevádzkového sledovania parametrov prototypov a prvých vozňov sériovej výroby, problematiky vnútorného a vonkajšieho čistenia koľajových vozidiel a otázky ich dezinfekcie, vývoja a výroby technologických zariadení pre údržbu a opravy železničných vozňov vo vozňových depách.

Výskumná oblasť vozňového hospodárstva sa členila na:

• oddelenie komplexných a perspektívnych problémov vozňového hospodárstva,

• oddelenie údržby, opráv a modernizácie vozňov,

• oddelenie vývoja zariadení pre vozňové depá,

• oddelenie elektrotechniky vozňového hospodárstva,

• oddelenie vývoj zariadení pre dielne na opravy mechanizmov,

• oddelenie výroby a realizácie novovyvinutých technických zariadení.

Prehľad pôvodných činností výskumnej oblasti vozňového hospodárstva – VVO 5:

• komplexné problémy technického rozvoja a organizácie vozňového hospodárstva,

• moderné udržiavacie sústavy a organizácia opravárenskej činnosti v depách,

• racionalizácia technických prehliadok a brzdových skúšok vlakov v STP,

• technicko-ekonomické štúdie a koncepcie dlhodobého rozvoja a rozmiestnenia výkonných jednotiek vozňového hospodárstva,

• typizácia, unifikácia, štandardizácia konštrukčných celkov vozňov,

• využitie výpočtovej techniky vo vozňovom hospodárstve,

• spoľahlivosť a životnosť železničných vozňov z hľadiska opotrebenia ich komponentov,

• zásady hospodárneho výmenného systému a materiálových noriem pre opravy v depách,

• prevádzkovo-technické, technologické a organizačné opatrenia súvisiace so zavedením automatizácie a robotizácie do opravárenských procesov,

• parametre nákladných vozňov, mechanizmov na vykládku a upevňovanie nákladu,

• tvorba katalógov náhradných dielov, technických predpisov a učebných pomôcok,

• vývoj jednoúčelových zariadení pre vonkajšie a vnútorné čistenie osobných vozňov.

VVO 6 mala v období 1972 a 1973 sídlo a základné pracovisko vo Vrútkach.

VVO 5 za dobu 21 ročnej existencie t.j. za roky 1972 až 1992 vyriešila radu významných úloh ako sú:

• stabilné umývače na čistenie železničných koľajových vozidiel Košice, Prešov, Zvolen, Žilina, Brno, Ostrava, Bohumín, Přerov, Praha, Plzeň, Děčín,

• 3 stabilné umývače na čistenie vozidiel Metra v Prahe,

• diagnostické stanice železničných osobných vozňov Brno – Herné Heršpice, Pardubice, Praha, Plzeň, Košice,

• pojazdných umývačov skríň a okien osobných vozňov,

• 17 skúšačov elektrickej pevnosti vn zariadení osobných vozňov.

Za toto obdobie vyriešila VVO 5 125 úloh technického rozvoja, z toho 4 čiastkové úlohy štátneho plánu, 56 výskumných a vývojových úloh a technicko-ekonomických štúdií rezortnej a odborovej povahy, 64 podnikových úloh a 35 úloh ostatnej činnosti. Vyvinula 26 druhov rôznych technologických, skúšobných a meracích zariadení. V realizačnej sfére podľa výrobnej dokumentácie vyvinutej techniky, vyhotovila a dodala výrobky za 32,2 mil. Kčs. Z toho bolo zhotovených 36 základných prostriedkov v hodnote 26,7 mil. Kčs.

Do roku 1982 viedol výskumne vývojovú oblasť 5 Ing. Ján Nemček, od roku 1982 do rozdelenia ČSD a tým aj VÚŽ Ing. Ján Felcan.

Činnosť výskumných a vývojových oblastí 5 a 6 v rámci VÚŽ Praha bola ukončená 31.12.1992. Po rozdelení ČSD od 1. januára 1993 boli pracoviská VÚŽ na Slovensku aj so strediskami technického rozvoja začlenené do Výskumného a vývojového ústavu železničného Bratislava a od 1. januára 1994 do Ústavu rozvoja železníc.

1974 - vzniklo z pracovísk PTR Bratislava a Čierna nad Tisou Stredisko technického rozvoja (Bajkalská 41), ktoré sa zaslúžilo o vývoj potrubnej pošty v zriaďovacích staniciach a vývoj zberača železnej rudy z koľají širokého rozchodu.

1980  - v rámci Strediska technického rozvoja vzniklo Múzejno-dokumentačné centrum východnej dráhy „Pamätník“.

1992 – MDC bolo v rámci Ústavu rozvoja železníc.

1997 -   Vznik Výskumného a vývojového ústavu železníc so sídlom v Žiline.

2010 -  Zlúčenie TÚI Prešov a VVÚŽ Žilina na VVÚŽ Žilina.

2018 - prechod MDC od VVÚŽ Žilina na GR ako Železničné múzeum SR.

Riaditelia VVÚŽ:

1992 – 1994 - Ing. Dušan Zelinka

1995 – 1997 - Ing. Albert Vereš

1997 – 1997 - Ing. Ján Felcan

1997 – 1998 - Ing. Ján Kačica

1998 – 1999 - Ing. Jozef Hudek

1999 – 2007 - Ing. Zoltán Ádám

2007 – 2008 - Ing. Jozef Ondreáš

2008 – 2019 - Ing. Vladimír Herda CSc.

2019 –  Ing. Ján Urda, PhD.