Železnica vznikla ako dva rôzne stavebné podniky. Prvým bola trať spájajúca stanicu MÁV Bratislava – Nové Mesto (neskôr Nivy) s Dunajskou Stredou. Koncesiu na jej výstavbu obdržal Július Sághy a Maximilián Neuschloss nariadením MO č. 94632/94.XII.24. Do Komárna bola železnica doatavaná na základe koncesie č. 24500/96.III.28, udelenej MO budapeštianskej firme Henrich Freund a synovia. Obe miestne železnice boli spojené do jednej s názvom Miestna železnica Bratislava – Komárno nariadením MO č. 7553/903.II.14 až v roku 1903.
Výstavba trate Bratislava – Komárno prebiehala v rovinatom teréne bez väčších problémov. Najväčšou umelou stavbou železnice bol drevený most cez Malý Dunaj dĺžky 168 m. Na trati bolo celkom 14 staníc a 4 zastávky, resp. zastávky a nákladiská. V rámci stavby sa vybudovalo 18 výpravných budov, 30 skladov, 4 otvorené nákladiská v celkovej dĺžke celkom 234 m, dve výhrevne a 20 strážnych stanovíšť. Zo 152 úrovňových priecestí trate boli vybavené závorami iba dve. Celkové náklady výstavby dosiahli čiastku 6 496 000 K. Prevádzka na trati Bratislava – Dunajská Streda bola otvorená 23.8.1895, na úseku Dunajská Streda – Komárno 17.11.1896.
V roku 1910 pri výstavbe štátnej lokálky Komárom – Nové Zámky sa vybudovala v Komárne nová železničná stanica, vzdialená asi 150 m od pôvodnej.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.