Preskočiť na hlavný obsah

Uhorská severozápadná miestna železnica

Už v roku 1870 vyslovil H. B. Strousberg ideu postaviť železnicu v trase Nitra – Lužianky – Leopoldov – Trnava v súvislosti s bojom o získanie koncesie na výstavbu Uhorskej severozápadnej železnice. Projekt však nebol realizovaný.

Pre výstavbu železničnej siete, obsahujúcej aj spomenuté trate, bola koncesia napokon vydaná budapeštianskej spoločnosti Ing. Júliusa Auspitza a spol. až v roku 1897 nariadením MO č. 15016/97.III.6. Spoločnosť sa zaviazala vybudovať a prevádzkovať železničnú trať medzi stanicami MÁV Nitra, Leopoldov, Trnava a Kúty s pokračovaním cez Brodské po zemskú hranicu smerom na Břeclav. Trať MÁV Nitra – Lužianky a Leopoldov – Trnava používala spoločnosť na základe peážnej zmluvy. Neskôr – na základe zákonného článku č. VI/1897 – bol nariadením MO č. 66019/98.X.14 vydaný doplnok koncesie, ktorým koncesionári získali povolenie aj na výstavbu a prevádzku vedľajšej trate Jablonica – Brezová pod Bradlom. Uhorská severozápadná miestna železnica, ktorej trate spájali Ponitrie, údolie Váhu a Malé Karpaty so severozápadnou hranicou Uhorska sa stala jednou z najvýznamnejších železníc tejto oblasti. Význam novostavanej železnice viedol k ozhodnutiu postaviť úsek Lužianky – Leopoldovs koľajnicami 34,5 km/kg podľa noriem platných pre železnicu, dovoľujúcu osové zaťaženie 16 t a rýchlosť 60 km/h. Toto rozhodnutie sa prejavilo na pomerne vysokom náklade výstavby – 11 700 000 K. V súlade so spomenutými normami bola rekonštruovaná i štátna miestna železnica Nitra – Lužianky.

Na 117,9 km dlhej železnici sa vyskytovali násypy výšky 20,2 m a zárezy hĺbky 16,4 m. Muselo sa postaviť tiež 212 mostov a priepustov, najväčší most cez Váh mal oceľovú konštrukciu a dĺžku 280 m. Na trati Trnava – Kúty bol medzi stanicami Jablonica a Smolenice prerazený tunel dĺžky 900 m. Oneskorenie pri tejto výstavbe spôsobilo, že trať bola uvádzaná do prevádzky po etapách:

 

V rámci výstavby železnice bolo postavených celkovo 13 staníc a 2 zastávky, 32 strážnych stanovíšť a 147 úrovňových priecestí. z ktorých bolo zase pomerne veľa – až 50 – vybavených závorami

 

© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska. 
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.