Zdokonalenie spojenia železiarní v Hronci a v Tisovci sa stalo predmetom rokovania uhorského parlamentu už v roku 1872, keď bol (v dňoch 12. a 15.3.) schválený zákonný článok č. X o výstavbe spojovacej železnice. Jej výstavbe zabránili najprv technické problémy (pri prechode pohoria medzi Malohontskou a Zvolenskou župou by bolo treba akceptovať stúpanie zäčšie ako 30 ‰), neskôr i hospodárska kríza 70. rokov.
Koncesia na výstavbu a prevádzku vhodnejšie trasovanej železnice bola vydaná až na základe zákonného článku č. XXIX/1895 nariadením MO č. 44498/95.VI.21 pre skupinu koncesionárov zastúpenú Gejzom Kubínyim, Pavlom Mendelom, Alexandrom Hoffmanom a Viliamom Quittnerom. Trať železnice vychádzala zo stanice MÁV v Podbrezovej a viedla do stanice MÁV v Tisovci (s odbočkou Bujakovo – železiarne Bujakovo). Trať bola vybudovaná v dvoch etapách: najskôr úsek Podbrezová – Pohronská Polhora a potom úsek Pohronská Polhora – Tisovec. Zvláštnosťou trate bolo, že v úseku Pohronská Polhora – Bánovo (Gömörvég) so stúpaním až 50 ‰ sa v dĺžke 15,777 km prvý krát v Uhorsku použil Abtov ozubnicový systém s oceľovými podvalmi Heindl a pomerne ťažký zvršok s koľajnicami 34,5 kg/m, dovoľujúci osové zaťaženie až 14 t.
Ďalšia výstavba sa uskutočnila až po prelome storočia. Na základe zákonného článku č. XXVII/1904 vydalo MO nariadením č. 59492/904.IX.12 koncesiu, ktorá bola druhým dodatkom pôvodnej koncesie, na výstavbu trate Brezno – Červená Skala. Výstavba železnice sa skončila v roku 1910 postavením trate Chvatimech – Hroneca vlečky, ktorá odbočovala z tejto trate do továrne Bartelmus. Koncesia, ktorá stavbu trate umožňovala, bola tretím dodatkom pôvodnej a železničnej spoločnosti bola vydaná nariadením MO č. 33466/910.
Na 41,2 km dlhej trati Podbrezová – Tisovec so 4 stanicami a 1 výhybňou bolo vybudovaných 6 výpravných budov, 3 sklady, 1 výhrevňa a 12 strážnych stanovíšť. Len 1 zo 48 úrovňových priecestí bolo kryté závorami. Ťažký horský terén mohol byť zdolaný iba vďaka rozsiahlym zemným prácam: najhlbší zárez dosahoval hĺbku 20 m, najvyšší násyp výšku 13 m. Premiestnenie stanice v Podbrezovej, vynútené rozširovaním železiarní, si v roku 1912 vynútilo postaviť tu novú výpravnú budovu.
Na trati Brezno – Halny – Červená Skala s 5 stanicami a 2 nákladiskami, 1 zastávkou-nákladiskom a 6 zastávkami bolo vybudovaných 7 výpravných budov, 3 sklady, 7 nekrytých nákladísk, 4 váhy a v stanici Červená Skala aj remíza rušňov a točňa. Na šírej trati bolo 7 strážnych stanivíšť a 83 úrovňových priecestí bez závor. Stavba 39,4 km dlhej železnice si vyžiadala vybudovať násypy výšky 5,5 a zárezy hĺbky 10,5 m. Náročné terénne pomery sa prejavili na pomerne vysokej cene výstavby, ktorá dosiahla čiastku 10 783 000 K.
Prevádzka na jednotlivých úsekoch bola otváraná v týchto termínoch:
- Podbrezová – Pohronská Polhora 15.12.1895
- Pohronská Polhora – Tisovec 3.11.1896
- Brezno – Halny – Červená Skala 28.11.1903
- Chvatimech – Hronec 1.9.1910
Na ozubnicovej trati Tisovec – Pohronská Polhora boli prevádzkované 4 ozubnicovo-adhézne rušne triedy T Vib (od roku 1911 rad 41 MÁV, ČSD 403.5), vyrobené v lokomotívke Floridsdorf v roku 1896 (výr. č. 1014 až 1016) a v roku 1900 (výr. č. 1430), ktoré tu dopravovali osobné i nákladné vlaky.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.