Účinným liekom na ekonomické problémy Uhorska v období hospodárskej krízy 70. rokov sa malo stať cieľavedomé uplatňovanie exportnej hospodárskej politiky. Najmä Rumunsko bolo významným odberateľom uhorskej produkcie, a tak zabezpečenie štátneho vplyvu na železnice ležiace v tomto smere malo mimoriadnu dôležitosť. Už v roku 1876 získal štát v súvislosti s poštátnením Uhorskej východnej železnice trať Nagyvárad (Oradea) – Predeal, ktorú doplnil výstavbou chýbajúceho pohraničného úseku Brassó (Brašov) – Predeal. Podmienkou napojenia tejto exportnej línie na Budapešť však bolo získanie trate Szolnok – Oradea, patriacej do spoločnosti Tiskej železnice. Štát pri realizácii tohto zámeru využil svoj pomerne veľký vplyv na spoločnosť, sprostredkovaný vlastníctvom značného počtu jej akcií a začiatkom roku 1880 navrhol jej vykúpenie. Po dlhých rokovaniach bola napokon prijatá dohoda, podľa ktorej mal štát železnicu vyplatiť. Spoločnosť Tiskej železnice mala zas zabezpečiť zúročenie a umorenie všetkých pôžičiek, zaťažujúcich majetok spoločnosti a v priebehu 10 rokov vyplatiť všetky akcie. Do tej doby mala nevykúpené akcie zúročovať sumou 14,70 zl, stanovenou z priemeru hospodárskych výsledkov rokov 1873 – 1879 s vylúčením nepriaznivých rokov 1874 a 1876. Po súhlase generálneho zhoromaždenia akcionárov spoločnosti Tiskej železnice s touto dohodou sa uskutočnil 23.7.1880 v súlade so zákonom č. XXXVIII/1880 prevod železnice na štát, ktorý 29.9.1880 prevzal i jej prevádzku. Štátne železnice tak rozšírili svoju pôsobnosť i na juhovýchod Slovenska.
Poštátňovaná železnica nebola v najlepšom technickom stave. Spoločnosť Tiskej železnice po zahájení rokovaní o poštátnení prakticky zastavila jej údržbu.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.