Bratislava-Rača – Leopoldov
Po novembri 1938 ostala Bratislava spojená so Slovenskom iba jednokoľajnou traťou Bratislava – Trnava – Leopoldov. Neúnosná situácia, keď akákoľvek nehoda, živelná pohroma či sabotáž mohli znemožniť železničné spojenie Bratislavy s ostatným Slovenskom, sa riešila okamžitou výstavbou druhej traťovej koľaje Bratislava-Rača – Leopoldov.
Jednotlivé medzistaničné úseky boli uvádzané do prevádzky nasledovne:
|
Brastovany – Leopoldov |
14.5.1940 |
|
Svätý Jur – Pezinok |
4.7.1940 |
|
Cífer – Trnava |
19.8.1940 |
|
Trnava – výhybňa Majláth |
30.4.1941 |
|
výhybňa Majláth – Brestovany |
4.5.1941 |
|
Bratislava-Rača – Svätý Jur |
25.6.1941 |
|
Šenkvice – Cífer |
25.6.1941 |
|
Pezinok – Šenkvice |
1 6.9.1941 |
Na rekonštruovanej trati bola súčasne zvýšená traťová rýchlosť zo 60 na 100 km/hod.
Košicko-bohumínska železnica
So zdvojkoľajnovaním železnice medzi Žilinou a Popradom sa začalo krátko pred vznikom slovenského štátu. SŽ v prácach pokračovali a jednotlivé úseky odovzdávali do prevádzky takto:
|
Strečno – Vrútky |
27.11.1940 |
|
Štrba – Važec |
3.9.1941 |
|
Poprad-Tatry – Batizovce – výhybňa Malá Štrba |
1942 |
|
Važec – výhybňa Hybe |
1942 |
|
Výhybňa Malá Štrba – Štrba |
11.12.1942 |
Ďalšie úseky na Spiši, Liptove a Turci vrátane Kraľovnianskeho tunela boli rozostavané, ale do konca vojny neboli dokončené. Dôvodom boli postupujúce vojnové operácie, SNP a nedostatok strategických materiálov, hlavne ocele na mosty, gumy, kože i pohonných hmôt u dodávateľov.
Do konca vojny sa zdvojkoľajnilo 59,6 km trate, vybudovali sa dva dvojkoľajné, jeden jednokoľajný a rozostaval sa ďalší dvojkoľajný tunel (strečnianske tunely, Štiavnický a Kraľovniansky tunel). Prestavalo sa cca 300 mil. Ks. Po skončení vojny preto zdvojkoľajňovanie rýchlo pokračovalo.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.