Železničnú prevádzku i výstavbu a údržbu technickej základne železníc riadil po celé obdobie trvania SŽ železničný rezort Ministerstva dopravy a verejných prác. Jednotlivé výkonné jednotkySŽ boli medzi jeho odbory rozdelené takto:
Odbor III. – stavba a udržovanie tratí:
- 21 odborov pre udržovanie tratí (Banská Bystrica, Bratislava I. a II., Gelnica, Humenné, Kokava nad Rimavicou, Malacky, Nitra, Poprad-Tatry, Prešov, Ružomberok, Spišská Nová Ves, Tisovec, Trenčín, Trnava, Vrútky I. a II., Zlaté Moravce, Zvolen, Žilina I. a II.;
- 2 stavebné odbory (Spišská Nová Ves a Žilina);
- návestná dielňa v Bratislave s pobočnou návestnou dielňou v Žiline;
- trasovacia expozitúra vo Zvolene.
Odbor IV. – vozebný a dielenský:
-
4 výhrevne (Bratislava, Zvolen, Žilina a Spišská Nová Ves);
-
3 pobočné výhrevne (Bratislava zriaď. n., Vrútky a Prešov);
-
8 vozebných staníc (Trnava, Leopoldov, Trenčianska Teplá, Prievidza, Čadca, Tisovec, Poprad-Tatry a Medzilaborce);
-
32 rušňových staníc (Bratislava Nové Mesto, Nitra, Topoľčany, Kúty, Záhorská Ves, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Bardejov, Humenné, Levoča, Liptovský Sv. Mikuláš, Smolnícka Huta, Spišské Podhradie, Trebišov, Vranov nad Topľou, Kraľovany, Ružomberok, Handlová, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno nad Hronom, Červená Skala, Hronská Dúbrava, Dobšiná, Horná Štubňa, Kokava n. Rimavicou, Podbrezová, Slavošovce, Zlaté Moravce, Púchov, Lednické Rovne a Rajec);
-
3 dielne (Trnava, Vrútky a Zvolen).
Odbor V. – dopravný:
- 4 premávkové inšpektoráty (Bratislava, Žilina, Zvolen a Prešov);
- 2 autosprávy (Bratislava a Štrba).
Ústredná stavebná správa:
- 4 stavebné správy (Banská Bystrica, Brezno n. Hronom, Prešov a Nitra)
Učtáreň (kontrolovala zásobárne v Trnave, Vrútkach, Zvolene a sklad tlačív vo Vrútkach).
Riadiaci medzistupeň v podobe Premávkových inšpektorov bol teda vytvorený iba pre správu dopravných a prepravných záležitostí. Inšpektoráty spravovali 28 dopravných úradov, 229 staničných úradov, 32 výhybní, 3 odbočky, 135 zastávok a nákladíšť, 13 nákladíšť, 226 zastávok a 12 motorových zastávok. Inšpektorátu v Bratislave podliehalo 729 km tratí, s hranicami v Trenčíne a Zbehoch, žilinskému inšpektorátu 533 km tratí, s hranicami v Spišskej Novej Vsi a Vrútkach. Zvolenský inšpektorát hraničil s bratislavským v Prievidzi, so žilinským vo Vrútkach a s košickým v Červenej Skale. Kontroloval 708 km. Zvyšok územia Slovenska riadil prešovský inšpektorát, ktorému podliehalo 565 km tratí.
Hlavnou úlohou Premávkových inšpektorátov bol bezprostredný dozor nad výkonom služby v obvode, predovšetkým:
-
dozerať na službu dopravnú, vozňovú, prepravnú, colnú, účtovnú, pokladničnú, automobilovú, administratívnu, materiálovú, staničnú a cestovnú;
-
zabezpečovať školenie a skúšky;
-
dozerať na správne a ekonomické hospodárenie s personálom a majetkom SŽ;
-
vyšetrovať všetky závady v službe pracovníkov SŽ.
Na čele inšpektorátu stál prednosta. Ďalších zamestnancov inšpektorátu tvorili 2 dopravní kontrolóri, 2 prepravní kontrolóri, 1-2 vyšetrujúci úradníci, 2 úradníci pre školenie a skúšky, 1-2 gážisti pre doplatkovú službu, 3-5 revízori vlakov, kancelista, kancelársky pomocník a zriadenec. Premávkové inšpektoráty mali teda 15 až 18 pracovníkov. Okrem nich boli inšpektorátom pridelení členovia ozbrojeného strážneho oddielu železničného (OSOŽ) v počte 15 až 22 mužov, vykonávajúcich strážnu službu v železničných obvodoch.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.