Slovenské železnice stavali mosty na svojich železničných novostavbách podľa tých istých zásad ako predvojnový podnik ČSD. Plnostenné mosty používali do rozpätia 30 m (pritom však dávali prednosť spodnej mostovke), preväčšie rozpätia uplatňovali priehradovú konštrukciu (priamopásové, najčastejšie však poloparabolické nosníky alebo nosníky so skoseným obrysom vo vyhotovení s hornou i dolnou mostovkou). Malé premostenia realizovali ako doskové so zabetónovanými koľajnicami (do rozpätia 2,5 m) alebo profilmi I (do rozpätia 10 m). Piliere oceľových mostov a zriedkavé klenuté mosty stavali z prostého betónu, obloženého riadkovým murivom. V náročnejších podmienkach zakladali mostné piliere a opory na základových doskách, armovaných opotrebovanými koľajnicami, v najťažších prípadoch spevňovali základ pilierov pilótovým roštom. Nemecký vplyv na činnosť SŽ sa prejavil uplatnením mostnej zaťažovacej shcémy DR zavedenej výnosom Ministerstva dopravy z 26.11.1941. Mosty mali byť dimenzované na zaťaženie troma typmi zaťažovacích vlakov; zaťaženie mosta najťažším rušňon dosahovalo až 13,67 t/m, súpravou 8,0 t/m.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.