V období pôsobenia SŽ boli vybudované nové tunely na novostavbe trate Prešov – Strážske (Strážsky a Nemcovskýtunel), na zdvojkoľajňovanej tarti Vrútky – Spišská Nová Ves (dvojkoľajné tunely Štiavnický a Kraľovanský – nedokončený) a na nedokončených novostavbách železníc Tisovec – Slavošovce (Tisovecký, Koprášsky a Slavošovskýtunel) a Podolínec – Plaveč (Ružbašský a Míľavský tunel). Pri ich razení bola používaná tzv. rakúska a v tlačivých horninách i rakúska modifikovaná metóda. Podobne, ako v predošlom období sa používala v týchto prípadoch kamenná a v oporách i betónová obmurovka. Izoláciu tunelovej rúry zabezpečovalo starostlivo zhotovené murivo, spojované maltou a prísadou Tricosalu a na exponovanejších miestach hrubšia vrstva (i 15 cm) izolačného betónu s prísadou Tricosalu, v prípade stavby klenby v otvorenom záreze i asfaltový náter a lepenka. Počas razenia tunelov sa v tomto období používalo pomerne značné množstvo stavebnej techniky, problémom bol skôr nedostatok pracovných síl (vzhľadom na vojnové udalosti bola stavba obmedzená iba na domáce, predovšetkým miestne obyvateľstvo).
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.