Investorom výstavby širokorozchodnej trate boli Východná dráha ČSD v Bratislave, generálnym projektantom SUDOP a generálnym dodávateľom Železničné staviteľstvo Bratislava. Priamymi dodávateľmi stavebných prác boli podniky rezortu stavebníctva a dopravy (Chemkostav, n. p. Humenné, Inžinierske stavby, n. p. Košice, Váhostav, n. p. Žilina a Železničné staviteľstvo Bratislava).
Širokorozchodná trať prechádza na Slovensko pri Maťovciach. Ďalej pokračuje takmer súbežne s normálnerozchodnou traťou Veľké Kapušany – Bánovce n. Ondavou – Trebišov a kalšanskou spojkou sa pripája k trase dvojkoľajnej železnice Čierna n. Tisou – Michaľany – Košice.
Trať s dĺžkou 88,051 km bola budovaná podľa sovietskych noriem ako trať druhej kategórie s oblúkmi o minimálnom polomere 400 m pre rýchlosť 80 km/h. Pláň zemného telesa mala šírku 6,5 m, násypy boli sypané so svahmi sklonu 1:1,5 až 1:5 v závislosti na vlastnosti zemín. V mnohých miestach boli zhotovené kamenné rebrá a trativody. Železničný zvršok na celej trati bol z koľajníc tvaru T na predpätých betónových podvaloch s minimálnou hrúbkou štrku pod podvalom 25 cm, štrkové lôžko malo šírku 3,20 m.
V roku 1964 pracovalo na stavbe priemerne 32 rýpadiel, 53 buldozérov, 5 rýhovačov, 36 zhutňovačov, 5 nakladačov a 122 nákladných automobilov. Na stavbu boli dodané tiež ťažké sovietske mechanizmy – žeriavy, baranidlá a zhutňovače. Pri montáži a kladení železničného zvršku sa používal sovietsky traktorový ukladač koľajových polí PB 2 a štrkovací stroj TDG.
V zárezoch sa odťažilo asi 1,2 mil. m3, do násypov bolo uložených 3,5 mil. m3 zeminy. Na sanačné vrstvy sa spotrebovalo 0,5 mil. m3 štrkopiesku. Na trase bolo postavených 58 rúrových a 17 rámových priepustov svetlosti 2 m, vybudovali sa 2 podchody svetlosti 4 m a 6 veľkých železničných mostov s objemom 16000 m3 prefabrikovaného betónu a 8000 m3 monolitického betónu. Súčasťou investície bolo 6 staničných budov, 10 výhybkárskych stanovíšť, 8 objektov pre ubytovanie a stravovanie pracovníkov, rušňové stanice pre širokorozchodné rušne a opravovňa vozňov.
Pracovná prevádzka na stavbe bola otvorená 5.11.1965, skúšobná prevádzka však až 1.5.1966.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.