Narastajúce zaťaženie železnice z Čiernej nad Tisou do Žiliny si po vojne vyžiadalo urýchlené ukončenie jej zdvojkoľajnenia.
Projektová príprava pre zdvojkoľajnenie bola spočiatku veľmi nedostatočná. Projekt bol vypracovaný bez hlbších geologických poznatkov, a preto bol v rokoch 1952 a 1953 prepracovaný. Museli byť vykonané niektoré úpravy trasy, upravené sklony svahov, zmenené riešenie odvodnenia železničného telesa a jeho zabezpečenia proti vode. Rovnako nebola včas hotová ani projektová dokumentácia pre výstavbu tunelov.
Najnáročnejším úsekom prestavby bol úsek Kuzmice – Spišské Vlachy, kde bolo v území náchylnom na zosuv potrebné postaviť úplne novú dvojkoľajku. Práce boli komplikované tým, že prebiehali počas plnej prevádzky na starej trati, ktorú novostavba mimoúrovňovo križovala na 21 miestach. Nekoordinovanosť výstavby veľkých štátnych investícií sa prejavila potrebou upraviť už raz vybudované svahy s ohľadom na plánované vodné dielo Ružín. Pri stavbe železničného spodku pôsobili stavbárom starosti zosúvajúce sa územia medzi Kuzmicami a Košicami. Vybudované boli tiež tri dvojkoľajné tunely (Ťahanovský – 320 m, Ružínsky – 131 m, Bujanovský – 3410 m) a 26 veľkých mostov, ako aj ďalšie náročné inžinierske stavby – napr. Ružínsky viadukt.
Nedostatočná projektová príprav sa „vypomstila“ viacerými zosuvmi. K najväčšiemu došlo pri rozširovaní násypu v úseku medzi km 32,200 a 32,700. Po veľkých dažďoch v novembri 1952 sa koruna násypu prepadla asi o 4 m. Vytlačením podložia násypu so sklonom 1:7 až 1:11 sa zvlnil terén až do vzdialenosti 120 m od osi koľaje a terénne vlny dosahovali výšku až 1 m.
Pre vykonávanie zemných prác sa na stavbe používalo pomerne veľké množstvo mechanizmov. V roku 1954, v čase najintenzívnejších prác tu pracovali rýpadlá o celkovom objeme lyžíc 29,2 m3, 31 buldozérov, 5 scraperov, 11 valcov, 98 kompresorov a 357 parných a dieselelektrických rušňov.
Úsek z Kuzmíc do Spišských Vlachov budovali podniky Trať družby, n. p., Železničné staviteľstvo Košice a Stavebnomontážny úsek ČSD Košice. V roku 1953 tu zamestnávali 12 200 pracovníkov. To bola na svoju dobu neobyčajná koncentrácia pracovných síl. Tunely postavil podnik Baraka, n. p., mosty dodala Mostáreň Brezno a zmontovali ich najmä Hutní montáže Ostrava a Ocelové stavby Brno.
Úseky Slovenské Nové Mesto – Kráľovský Chlmec a Kuzmice – Michaľany zdvojkoľajňovali brigádnici ČSM. Práce tu boli podstatne menej mechanizované. Okrem prekonávania technických problémov, spôsobených nesúdržnou piesčitou a bahnitou pôdou sa tu brigádnici museli vyrovnávať tiež s nepriaznivými klimatickými podmienkami – letné teplá boli sprevádzané piesočnými búrkami, množstvo komárov spôsobovalo riziko nákazy maláriou.
Dvojkoľajná prevádzka na trati Markušovce – Spišská Nová Ves – Žilina bola otvorená v roku 1950, od novembra 1951 sa začalo jazdiť na dvoch koľajách i medzi Čiernou nad Tisou a Michaľanmi. V roku 1953 bol prevádzke odovzdaný dvojkoľajný úsek Michaľany – Kuzmice a o rok aj úsek Kuzmice – Ruskov. Celá trať Čierna nad Tisou – Spišské Vlachy bola dvojkoľajnej prevádzke odovzdaná 5.11.1955. Veľká rekonštrukcia si vyžiadala premiestniť 7 450 000 m3 zeminy a horniny, zabudovať 203 000 m3 betónu a muriva a postaviť 26 mostov s dĺžkou nad 10 m.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.