Industrializácia Slovenska mala vplyv i na zvyšovanie prepravných nárokov v osobnej preprave. Vytvárali sa centrá výroby a z poľnohospodárstva odišiel do miest veľký počet najmä mladých pracovníkov. Vplyv na rozvoj osobnej prepravy malo tiež cenové sprístupnenie rekreačných stredísk širokým vrstvám obyvateľstva.
V povojnovom období významne vzrástla hybnosť cestujúcich na železnici. Ak táto hybnosť pred vojnou bola približne 19 jázd za rok, v období 1955-1965 to už bolo asi 45 jázd za rok. Od roku 1961 začal počet prepravených osôb stagnovať a v neskorších rokoch klesal. Na začiatku 90. rokov bola hybnosť približne 17 jázd za rok. Tento jav bol spôsobený jednak rozširovaním autobusovej siete a tiež rozvojom individuálneho motorizmu.
Najväčší podiel (takmer 50%) na cestovaní predstavovali cesty do zamestnania. Veľký podiel na preprave mala i preprava žiakov do škôl (asi 10%). Táto štruktúra bola prakticky až do konca existencie ČSD nemenná.
Vývoj prepravy cestujúcich na Slovensku v rokoch 1937-1995
|
Roky |
prepravené osoby |
|
1937 |
70 000 |
|
1947 |
101 350 |
|
1950 |
117 890 |
|
1955 |
171 725 |
|
1968 |
185 818 |
|
1969 |
175 039 |
|
Roky |
prepravené osoby (tis./rok) |
osobokilometre (mil./rok) |
priemerná prepravná vzdialenosť (km) |
|
1970 |
167 078 |
6 264 |
37,5 |
|
1975 |
148 052 |
6 128 |
41,4 |
|
1980 |
137 588 |
6 334 |
46,0 |
|
1985 |
129 569 |
6 653 |
51,3 |
|
1990 |
119 262 |
6 381 |
53,5 |
|
1995 |
89 471 |
4 202 |
47,0 |
S rastom počtu cestujúcich nevzrastal však počet miest vo vlakoch a náležité podmienky pre riadnu údržbu a čistenie súprav osobných vozňov neboli vytvorené ani v miestach najväčšej kumulácie osobných vozňov (Bratislava, Žilina, Zvolena a Košice). To nepriaznivo vplývalo na úroveň kultúry cestovania prakticky až do súčasnosti.
Osobitou stránkou prepravy cestujúcich bola cena za prepravu. Osobná tarifa bola pásmová a mala degresívny charakter. Tarifným základom bolo občianske cestovné pre druhú vozňovú triedu. Pre deti do veku 6 rokov v sprievode dospelého bola preprava bezplatná. Deti školského veku platili polovicu občianskeho cestovného. Cestovné v 1. triede bolo o polovicu drahšie ako v 2. triede. Rýchlikový príplatok bol 16,- Kčs. ČSD poskytovali v osobnej preprave celý rad zliav (zamestnanecké, žiacke), ktoré spôsobovali, že cena prepravy bola v mnohých prípadoch iba symbolická. Osobné tarify sa od menovej reformy roku 1953 prakticky nemenili.
Podobne ako v nákladnej i v osobnej preprave boli otázky medzinárodnej prepravy v rámci východoeurópskeho bloku upravené novou medzinárodnou dohodou – Dohovorom o medzinárodnej preprave cestujúcich (SMPS), ktorý platil od 1.11.1951. Dňa 1.4.1963 začala platiť Jednotná medzinárodná tarifa pre prepravu cestujúcich, batožín a spešnín EMPT. Ceny v novej tarife boli stanovené tak, aby neprevyšovali miestne národné tarify väčšiny členských krajín a boli nižšie ako tarify letecké. Od 1.5.1981 boli tieto tarify vzhľadom na neustály rast nákladov v železničnej doprave zvýšené o 50%.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.