Po vojne bola obnovená predvojnová štruktúra organizácie železničných výkonných jednotiek s dvoma riaditeľstvami (v Bratislave a Košiciach). V súvislosti so znárodnením železníc bolo roku 1949 košické riaditeľstvo zmenené na podriadenú expozitúru bratislavského riaditeľstva ČSD. Vývoj organizačnej štruktúry riadenia prevádzky pokračoval roku 1953 zriadením 6 samostatných dráh (na Slovensku v Bratislave a Košiciach) a 19 oddelení dráh pre riadenie prevádzky a hospodársku činnosť odvetvia dopravy a prepravy (na Slovensku v Bratislave, Nových Zámkoch, Zvolene, Žiline a Košiciach). Do Bratislavskej dráhy bola včlenená i časť železničnej siete na Morave. Jej hranice boli za Svitavami, pred Českou Třebovou, za Jihlavou a za Veselím na Moravě. Naopak správe dráhy v Olomouci náležala časť tratí bývalej Košicko-bohumínskej železnice až po Kraľovany a trať Žilina – Púchov – Horní Lideč. V moravskej časti Bratislavskej dráhy v prevádzkovú prácu usmerňovalo a za ňu zodpovedalo Oddelenie Bratislavskej dráhy v Brne. V kompetencii tohto oddelenia boli predovšetkým personálne záležitosti (rozmiestňovanie prevádzkových pracovníkov), operatívne riadenie prevádzky (vlakoví, rušňoví a vozňoví dispečeri) a kontrola prevádzky. V roku 1953 bolo tiež upravené rozdelenie železničných výkonných jednotiek: z doterajších rušňových dep sa vyčlenili vozňové depá, z odborov pre udržiavanie železníc postupne vznikli traťové dištancie, traťové strojové stanice, mostné obvody, geodetické kancelárie, elektroúseky a dráhstavy. Personálnym odborom dráh podliehali ústavy podnikovej výchovy, závodné školy práce, železničné odborné učilištia, železničné učňovské strediská a železničné študentské domovy.
Štvorstupňové riadenie bolo ťažkopádne a neúnosne sa zvýšil počet riadiacich pracovníkov na úkor výkonných. V roku 1958 došlo preto ku zrušeniu oddelení dráh (v Bratislavskej dráhe ostalo oddelenie dráhy len v Brne). Na mieste bývalých oddelení dráh sa vytvorili tzv. uzlové stanice. Ani táto organizačná zmena nesplnila očakávanie. Uzlové stanice situáciu nezvládli a museli sa uskutočňovať časté zásahy a usmernenia pracovníkov správy dráhy.
V roku 1963 bola sieť ČSD rozdelená do štyroch celkov – dráh. Správa Východnej dráhy v Bratislave riadila činnosť železníc takmer na celom území Slovenska. Výnimkou až do roku 1968 bola oblasť okolo Žiliny (po Kraľovany, vrátane trate Žilina – Púchov – Horní Lideč – Kraľovany – Trstená, resp. Suchá Hora), naopak niekoľko staníc na moravskom pomedzí patrilo do Východnej dráhy. Správy dráh zabezpečovali čiastočne operatívne a čiastočne základné riadenie. Spoločné činnosti pre celú dráhu zabezpečovali nasledovné účelové výkonné jednotky:
- Projektové stredisko dráhy;
- Ústav železničného zdravotníctva;
- Kontrola prepravných tržieb;
- Strojno-počtovnícka stanica (neskôr Výpočtové stredisko);
- Pracovisko technického rozvoja (neskôr Stredisko technického rozvoja);
- Oblastné veliteľstvo ozbrojenej a požiarnej ochrany železníc.
Podriadenými jednotkami boli prevádzkové oddiely. Mali zabezpečovať plnenie štátneho plánu prepravy, plynulosť a bezpečnosť železničnej dopravy. Podriadené im boli železničné stanice a rušňové depá po prevádzkovej i hospodárskej stránke, vozňové depá, elektroúseky a dištancie však len po stránke prevádzkovej. Na celej sieti ČSD bolo 12 prevádzkových oddielov (PO). V obvode Východnej dráhy boli PO v Košiciach, Zvolene a Bratislave. V Žiline, ktorá až do roku 1968 patrila do Strednej dráhy so sídlom v Olomouci, bolo dispečerské pracovisko.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.