Početné stavy rušňov a vozňov, zodpovedajúce predvojnovým pomerom, boli obnovené až začiatkom 50. rokov. Vozňový park bol v súvislosti s rastom prepravy ďalej doplňovaný – v období medzi rokmi 1946 a 1955 vzrástol počet nákladných vozňov na dvojnásobok, pričom začal vzrastať predovšetkým podiel štvornápravových vozňov. Dopĺňali sa i početné stavy osobných, poštových a služobných vozňov, od začiatku 50. rokov výlučne 4 nápravovými vozňami (s výnimkou služobných vozňov pre nákladné vlaky). Roku 1956 bola zrušená 3. vozňová trieda. Poštátnenie súkromných miestnych železníc sa v priebehu 50. a 60. rokov prejavilo ich systematickou rekonštrukciou, zameranou na zvýšenie prípustného osového zaťaženia, dovoľujúceho používať na nich rušne a vozne z hlavných tratí. Trate I. a neskôr i II. hlavného ťahu boli v tom istom období elektrifikované a ich priepustnosť bola zvyšovaná inštaláciou staničných i traťových zabezpečovacích zariadení. Parné rušne, ktoré roku 1955 spotrebovali približne 10% domácej ťažby uhlia, boli v roku 1980 plne nahradené rušňami elektrickej a motorovej trakcie. Vedľa tradičných spôsobov realizácie nákladnej preprave sa v priebehu 70. rokov objavila tiež preprava v kontajneroch a v menšej miere i na paletách.
Pre spracovávanie dôležitých technicko-ekonomických prevádzkových údajov sa od 70. rokov začala používať výpočtová technika. K ich zhromažďovaniu z jednotlivých zberných miest bola používaná diaľnopisná sieť. Zdokonaľovanie výpočtovej techniky umožnilo v 80. rokoch využívať systém sledovania pohybu nákladných vozňov v reálnom čase BEVOZ a neskôr i automatizovaný systém rezervácie miesteniek a cestovných lístkov v osobnej preprave ARES. Pre vzájomnú koordináciu technického rozvoj železníc v rámci komunistického bloku bola v dňoch 23.-28.6.1956 v Sofii založená Organizácia pre spoluprácu železníc (OSŽD). Jej cieľom bolo napomáhať rozvoju a štandardizácii technickej základne železníc členských štátov, unifikovať prechodový profil, zjednocovať návestné a dopravné predpisy, koordinovať výstavbu telefónnych železničných spojov, rozširovať vedeckotechnickú spoluprácu železníc a umožňovať vzájomnú výmenu informácií. ČSD však naďalej zostali členom UIC.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.