Situácia po prevrate, keď pre zabezpečenie dopravy novovzniknutých Československých štátnych dráhach bolo k okamžitej dispozícii iba niečo vyše polovice potrebných rušňov, si vyžiadala prijať okamžité riešenia. Najväčší nedostatok sa podarilo vyriešiť získaním 67 rušňov pruského a 2 rušňov bavorského pôvodu v rámci reparačných nárokov voči Nemecku. Ďalších 95 rušňov výlučne pruského pôvodu bolo zakúpených z koristných zásob americkej armády uložených vo francúzskom vojenskom tábore v Is-sur-Tille. Na Slovensko predisponované stroje boli neskôr zaradené do radov 334.6, 335.0, 413.0, 425.0 a 534.1. Ďalšie rušne boli získavané nákupom od anglického ministerstva vojny (10 rušňov švajčiarskeho pôvodu neskoršieho radu 436.0) a dodávkou 45.61% rušňov objednaných predchádzajúcimi železničnými správami (8 rušňov neskoršieho radu 434.1 a 13 rušňov neskoršieho radu 623.0 z lokomotívky Floridsdorf a 17 strojov neskoršieho radu 375.1 zo závodu Henschel Kassel).
Prevažná väčšina týchto rušňov bola využitá na Slovensku. Keď sa svojou technickou úrovňou ani výkonmi nijak zásadne nelíšili od svojich uhorských predchodcov, priniesli na Slovensko niektoré neobvyklé usporiadania (1’D a E v prípade strojov neskorších radov 434.1 a 534.1) i konštrukcie (Helmholtzov rozvod s rovnou kulisou, otočné podvozky Krauss-Helmholtz, poistné ventily Ramsbottom či rozbiehacie zariadenie Dultz na nemeckých lokomotívach, prehrievač Robinson, Bisselov behúň v oji alebo poistné ventily Ross švajčiarskych rušňov 436.0 atď.; mnohé z týchto zariadení boli neskoršími rekonštrukciami upravené na tradičný štandard). Jediné novozískané stroje bežnej uhorskej konštrukcie boli rušne radov 623.0 (bývalý rad 651 MÁV) a 375.1 (zdokonalený variant radu 327 MÁV). Vzhľadom na svoje osové zaťaženie 13-16 t boli všetky v tomto období získané stroje určené pre hlavné trate.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.