Poštátnenie KBŽ sa intenzívne, avšak neúspešne pokúšala dosiahnuť štátna správa už v období I. ČSR. Nový motív pre realizáciu tohto zámeru priniesol Mníchovský diktát a Viedenská arbitráž, ktoré rozdeľovali územie s traťou KBŽ medzi Maďarsko, Slovensko a Nemecko. Situáciu komplikovala skutočnosť, že významnú časť účastín KBŽ vlastnila zaniknutá Československá republika. Od roku 1940 sa preto z podnetu Nemecka začali trojstranné rozhovory o jej poštátneí. Rozhovory vyvrcholili 15.11.1940 v Berlíne podpísaním dohody o likvidácii spoločnosti a Nemecko, Slovensko a Maďarsko prevzali do vlastníctva územne príslušné časti KBŽ. Túto dohodu ratifikoval Slovenský snem 13.3.1941 a bola uverejnená vo vyhláške č. 187/1941 Sl. z. z 27.8.1941.
Podľa tejto dohody prešlo na zúčastnené štáty vlastníctvo pozemkov a zariadení KBŽ, ležiacich na ich území so všetkým príslušenstvom. Práva a záväzky sa medzi preberajúce železnice rozdelili v pomere ich dĺžok, a to na Nemecko 25%, Slovensko 69,625% a Maďarsko 5,375%.
Slovensku bola uložená aj likvidácia spoločnosti. Sídlo spoločnosti bolo prenesené do Bratislavy. Slovenský úsek trate sa zoštátnil zákonom č. 52/1943 Sl. z. z 13.5.1943. Spoločnosť KBŽ na návrh MDaVP bola vymazaná z Firemného registra dňa 12.7.1943.
Konečná fáza poštátnenia KBŽ nastala však až v roku 1948, aby sa odstránili pochybnosti o poštátnení úsekov trate, ktoré boli dočasne vo vlastníctve Nemecka a Maďarska. Zákonom o národných podnikoch č. 311/1948 Zb. z. boli znárodnené všetky neštátne železnice.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.