Prevádzka závodu Slovnaft, spracúvajúceho ropu zo ZSSR, produkovala najmä po ukončení výstavby ropovodu Družba roku 1962 značné množstvo ťažších destilačných zvyškov. Pre ich využitie prestavalo rušňové depo Bratislava východ s pomocou odborníkov zo Slovnaftu parný rušeň 555.0274 na vykurovanie ťažkým vykurovacím olejom (mazutom) a 16.9.1963 ho odovzdalo do skúšobnej prevádzky. Úprava rušňa preznačeného v tejto súvislosti na rad 555.3 sa prejavila predovšetkým na kúrenisku a popolníku, ktoré boli úplne vymurované šamotovou výmurovkou. Do dvernice skriňového kotla bol zamontovaný veľký a malý horák, ktorý rozprašoval pomocou pary predohriaty mazut, pritekajúci z rekonštruovaného tendra 930.3; jeho úpravy spočívali vo výmene uhoľného zásobníka za mazutovú nádrž s parnými vykurovacími hadmi, zabezpečujúcimi náležité predohriatie mazutu. Prevažná väčšina rušňov bola počas roku 1964 upravená v ZSSR (depo Kovel, dielne Ivano-Frankovsk). Na Slovensku boli rušne radu 555.3umiestnené iba v depe Bratislava-východ. Nové možnosti využitia ťažkých ropných destilačných zvyškov v Slovnafte, zdraženie použitého ropného paliva po prepuknutí svetovej energetickej krízy na konci 60. rokov, prebiehajúca výmena trakcií, začatá v tom čase na ČSD i nedôvera personálu k týmto pomerne nezvyčajným rušnom (5.2.1964 došlo k výbuchu kotla rušňa 555.3277 neďaleko Sládkovičova) spôsobili postupné odstavovanie týchto rekonštruovaných rušňov.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc