Finančný neúspech Uhorskej centrálnej železnice viedol dňa 7.3.1850 k výkupu všetkých jej tratí štátom. Týmto krokom rozšíril rakúsky štát svoju pôsobnosť v oblasti výstavby železníc i na územie vtedajšieho Uhorska. (Princíp štátnej výstavby železníc bol prijatý cisárskym dekrétom v roku 1841. Do roku 1850 bola v rámci jeho realizácie postavená štátnymi prostriedkami predovšetkým železnica Olomouc – Praha – Děčín s pokračovaním do Saska.) Toto riešenie nakoniec podporil aj bývalý minister dopravy István Zséchenyi, ktorý napriek všetkému svojmu úsiliu nedokázal dostatočne pomôcť Uhorskej centrálne železnici z jej fatálnych ekonomických ťažkostí. Štátom pozorne kontrolovaná výstavba tratí plánovaného spojenia Viedne s Pešťou napredovala pomerne rýchlo, takže už 15.10.1850 bola dokončená výstavba železnice Vác – Štúrovo a 16.12.1850 i posledného chýbajúceho úseku celého spojenia Štúrovo – Bratislava. Pre údržbu železničných vozidiel zriadila Juhovýchodná štátna železnica v roku 1850 v Nových Zámkoch depo a dielne. Zhodou okolností prevzal štát v roku výkupu Uhorskej centrálnej železnice aj prevádzku na všetkých ostatných štátnych železniciach od KFNB do vlastnej réžie.
Rakúskemu štátu sa podarilo dokončiť ešte výstavbu železnice Pešť – Cegléd – Szeged (4.3.1854) a rozostavať i úsek Szeged – Temesvár (Timisoara). Dokončiť rozostavanú železnicu mu však už jeho zhoršujúca sa ekonomická situácia neumožnila; krátke obdobie štátnej výstavby železníc ukončil nevýhodný odpredaj všetkých rakúskych štátnych železníc francúszkemu konzorciu.
© ŽSR - Železničné telekomunikácie na základe publikácie: Dejiny železníc na území Slovenska.
Vedúci autorského kolektívu Ing. Jiří Kubáček CSc.