Železničná správa
Prvá železnica na Slovensku (konská železnica Bratislava – Trnava – Sereď) bola súkromnou akciovou spoločnosťou, preto jej ekonomické a koncepčné riadenie bolo vykonávané spôsobom obvyklým pre riadenie podobných priemyselných podnikov. O najzávažnejších otázkach podnikovej stratégie, najmä o veciach investičnej výstavby, zaobstarávania finančných prostriedkov a vzťahov so štátnou správou rozhodovalo valné zhromaždenie akcionárov spoločnosti, o ostatných záležitostiach, súvisiacich s výstavbou a najmä prevádzkou, rozhodovalo riaditeľstvo samo. Podobným princípom sa neskôr riadili i ďalšie súkromné železnice. Štátny dozor nad činnosťou súkromných železníc (a teda i konskej železnice Bratislava – Trnava – Sereď) bol uzákonený v roku 1847.
Veľkou zmenou, ktorú priniesol rok 1848, bolo zavedenie ministerskej organizácie správy Uhorska, ktorá obsahovala vo svojej štruktúre i ministerstvo verejných prác a dopravy. Na praktický výkon správy uhorských železníc však nemalo vzhľadom na veľmi obmedzené trvanie podstatnejší vplyv.
Poštátnením tratí Uhorskej centrálnej železnice sa na území Slovenska presadil na krátky čas piatich rokov rakúsky princíp štátnych železníc; v roku 1850 prevzalo investičnú výstavbu i prevádzku dokončených úsekov Generálne riaditeľstvo Rakúskej štátnej železnice. Riaditeľstvo bolo v tomto čase pričlenené k rezortu rakúskeho ministerstva obchodu; v tom čase malo svoje pionierske obdobie výstavby štátnych železníc už za sebou a v jeho práci začal prevládať príslovečný štátny byrokratizmus.
Po odpredaji Rakúskej štátnej železnice spoločnosti StEG na prelome rokov 1854 a 1855 bola správa bývalých štátnych železníc zverená riaditeľstvu StEG vo Viedni, ktoré podliehalo dozornej rade v Rakúsku a výboru spoločnosti v Paríži. Odpredajom štátnej železnice bol významne obmedzený vplyv štátu na prácu železnice.